Zabudnutá továreň sa mení na bývanie: Miliónová Matadorka Living zachráni jednu z najstarších fabrík Bratislavy

Bratislavskú Petržalku čaká ďalší rozvoj. Tentoraz však cez ojedinelý projekt, ktorý zachráni bývalý areál Smaltovne. Matadorka Living od spoločností OXIO a Optimal Development ide do výstavby, no prinesie okrem bytov aj obnovu viacerých industriálnych pamiatok. Vzniknúť by mala štvrť so špeciálnym charakterom, keďže zachová priemyselnú históriu Bratislavy bez toho, aby zostal brownfield nevyužitý. Metropolitný inštitút (MIB) pre Pravdu potvrdil, že počet vyplnených pôvodných industriálnych zón Bratislavy bude v najbližších rokoch zvyšovať. Dôvodom je fakt, že mesto nie je nekonečné a v rámci voľných pozemkov pre bývanie už naráža na svoje limity. Počet obyvateľov Bratislavy však stále narastá a s tým aj dopyt po nehnuteľnostiach. Výstavba bytových domov trvá v priemere neuveriteľných osem rokov, nestavia sa ich tak dosť a ceny vďaka tomu dávno prekročili európsky priemer na m2. Riešením by mohlo byť postavenie nových štvrtí v opustených lokalitách, čím sa počet bytov navýši, mesto si zachová svoje hranice a ľudia nebudú musieť bývať v satelitoch ani z nich dochádzať. Na bývanie a služby sa takto zmení napríklad bývalá továreň na oleje v projekte Palma, no ešte skôr sa dočkáme zámeru Matadorka Living – prvá etapa oveľa väčšieho projektu zahájila výstavbu. Počas nej investor zachová Smaltovňu, teda haly určené na výrobu smaltovaných a kovových výrobkov, ktoré fungovali počas Rakúsko-Uhorska. Budovy, hoci v katastrofálnom stave, dodnes stoja. Matadorka Living ako prvá etapa výstavby zachová haly Smaltovne, pričom jednu použili architekti ako základ pre novú bytovku. Postavené boli z petržalských tehál v roku 1911, zachránia tým tak materiál jednej z najstarších industriálnych stavieb mesta. Smaltovňu tvoria haly na tavenie a lisovanie a ďalšie dve na vypaľovanie smaltu v tvare poloblúka s veľkými oknami. Odlišuje ich konštrukcia zo železobetónu, ktorá bola v tom čase technologický výdobytok. Developer OXIO sa oba objekty rozhodol začleniť do rozsiahleho projektu, na konci ktorého vznikne nová štvrť. Navrhlo ho slovenské štúdio Compass Architekti, pričom stavebné povolenie má spoločnosť už štvrtý rok. Architekti vložili päť bytových domov priamo do hál, Matadorka Living tak má v pláne využiť pôvodné stavby na bývanie, čím sa plne zachová ich tvarovaná architektúra a byty budú mať industriálne prvky. Ateliér stojí aj za podobou Vydrice pod bratislavským hradom. V rámci architektúry zároveň odlíšili pôvodné budovy od nových – no aby nové bytovky zapadli k tehlovým fasádam hál, dostali jednoduchý tvar s odstupňovanými najvyššími poschodiami. Bytové domy sa tým na pohľad odľahčili a zároveň zjednotili s industriálnymi výrobňami. Doplnené majú byť novými bytovkami – jednou dvojpodlažnou a druhou s desiatimi poschodiami, priamo posadenou na hale. Spolu prinesú 267 bytov a 25 apartmánov. Nájdu sa v nich základné 1,5 izbové, ale aj veľké päť izbové jednotky. Ako vyplýva z povahy projektu, vzniknú tu lofty aj ateliéry. Podľa Jána Benetina, majiteľa OXIO, už teraz ľudia kupujú v projekte najmenšie byty ako investíciu. Odhadované náklady na výstavbu sú viac než 22 miliónov eur. Matadorka priniesla nielen historickú, ale aj materiálovú hodnotu, ktorú chce investor zachovať. „Budovy sú postavené z domácich, petržalských tehál a patria medzi najstaršie technické budovy v Bratislave,” pripomenula urbanistka Milota Sidorová. Samozrejmosťou budú polyfunkčné budovy pre kancelárie, obchody a ostatné služby – prevažne na prízemí a to až na 5-tisíc m2. Parkovanie so 486 miestami je už štandardne riešené v podzemí, čím sa zväčšia priestory pre chodcov aj námestia so zeleňou a ulice sa odľahčia od zaparkovaných áut. „Premena industriálnych areálov je predovšetkým spôsob, ako zmysluplne využiť brownfieldy a zahusťovať mesto dovnútra. Sú urbanisticky cennejšie najmä preto, že pôvodné technické a výrobné budovy neurčovali len svoju vlastnú podobu, ale formovali trasovanie ulíc a vzťahy medzi jednotlivými časťami areálu,” potvrdila urbanistka. Prázdnych plôch po výrobných továrňach či skladoch má hlavné mesto množstvo, no ich premena nie je zrovna rýchla. Továrne boli rôzne, líšili sa zameraním a každá preto vyzerala inak. Vznikol architektonický mix, ktorý je teraz obkolesený novými bytovkami aj ulicami, vďaka čomu majú štvrte špecifický charakter. „Nebúrať staré industriálne stavby znamená zachovávať v území pamäťovú stopu – niečo, k čomu sa obyvatelia dokážu vzťahovať. Slovensko je veľmi mladá krajina a to, čo dnes označujeme za industriálne dedičstvo, je často súčasťou našej relatívne mladej histórie,” potvrdila Sidorová. Väčšinu z areálov čakajú procesy schvaľovania, obnova historických pamiatok počas výstavby nových budov, či dokonca zmena územného plánu. Ak to však investori zvládnu, vo výsledku prepoja charakter priemyselnej Bratislavy so súčasným bývaním a oživia pozemky roky obohnané plotmi, ku ktorým ľudia nemali prístup. Podľa Sidorovej nejde o to, aby sa industriálne stavby zakonzervovali v pôvodnej funkcii, ale o ich rešpektujúcu premenu. „Ak by sme sa na vec pozerali čisto trhovo, žiaden investor by spontánne a bez dôvodu znovu nestaval technickú budovu alebo fabriku – je to komplikácia, riziko, ekologická záťaž a vyššie náklady. O to viac je dôležité, aby sa spoločnosť naučila svoju hmotnú minulosť chrániť, rozumne ju transformovať a vnímať ju ako hodnotu, nie ako prekážku rozvoja,” vysvetlila. Prvá etapa projektu s názvom Matadorka Living bude iba časťou zásadnej premeny územia. Celkovo ide o vybudovanie kompletnej štvrte Nová Matadorka, ktorá premení rozsiahlu časť Petržalky za 550 miliónov eur. Autori už avizovali, že podobne ako pri Matadorka Living, aj ďalšie etapy využijú pôvodnú povahu zóny, vrátane stôp vlakových tratí medzi halami. Celkovo má priniesť do 15 rokov až 2 300 bytov, čo znamená rozšírenie petržalského obyvateľstva o takmer 6-tisíc ľudí. Nová Matadorka, ktorej prvou etapou je Matadorka Living: Smaltovňa, celkovo prinesie premenu obrovského areálu bývalého závodu Matador v Petržalke. Výstavba má trvať až do roku 2040. Areál sa nachádza tesne pri železničnej stanici Petržalka, teda na uliciach Kopčianska, Údernícka a Gogoľova. Ešte pred viac ako sto rokmi tu boli priemyselné závody s obytnými kolónami pre robotníkov. Vznikať začali najmä po tom, ako sa prepojili dva brehy Dunaja mostom a vlakom, respektíve električkou. Neskôr však vyhoreli a na ich mieste v úvode 20. storočia vznikol závod Matador na výrobu gumy (pneumatík) a smaltovňa – známa ako Zieglerova hala, pomenovaná podľa jej architekta. „V prípade Matadorky je dôležitá poloha pri Železničnej stanici Bratislava-Petržalka, ktorá je uzlom na trase smerom do Viedne. To dáva územiu potenciál pre funkcie s nadmestským či medzinárodným významom. Zároveň je areál dobre dostupný cyklotrasou z centra mesta, čo umožňuje uvažovať aj o kultúrnych či komunitných funkciách, ktoré by rozvíjali nielen územie samotné, ale aj širšiu časť Petržalky,” vymenovala urbanistka výhody polohy tejto zóny. Nová Matadorka má šancu prevziať územie, ktoré má svoju pamäť a priestorovú logiku, formovanú budovami. „Ulice, priechody a nástupy vznikali vo vzťahu k výrobnému procesu a pohybu ľudí. Ak sa tento rámec zachová a ďalej rozvíja, obyvatelia sa v území nepohybujú po nových umelo vytvorených uliciach ale po stopách starých ulíc, ktoré sledovali výrobu. Práve toto predstavuje skutočnú urbanistickú historickú kontinuitu,” pripomenula urbanistka. Viacero stavieb bývalého výrobného komplexu ale prešlo do vlastníctva rôznych investorov. To sa stalo aj bývalému mlynu v rámci Matadorky. Nebol v centre záujmu, dokonca sa očakávalo, že ho nový majiteľ Zieger Mill zbúra. No neskôr ohlásil zámer zachovať ho a pretvoriť na bývanie. Developer PE EF blízky vlastníkovi zdôraznil, že si predstavuje projekt s nadštandardnými priestormi pre ľudí, parkom vo vnútrobloku a tiež že má v pláne obnoviť hodnotné časti mlyna tak, aby sa prirodzene začlenil medzi novú Matadorku. Architekt Juraj Tesák, ktorý stojí za návrhom potvrdil, že pôjdu rovnakou cestou ako Matadorka Living – do pôvodného základu pridajú novú hmotu, pričom by mal mlyn vyzerať ako v čase, keď vznikol. To ale nie je celkom reálne, podobne ako Compass Architektov mlyn nadstavajú. Haly smaltovne však zostanú z vonku nezmenené, priamo odlíšené od prístavby. Prinesie iba tri byty, prevahu budú tvoriť ateliéry. Síce pôjde o nebytovné priestory, ale každý z nich má mať svoje hygienické zázemie. Preto sa v nich bude dať aj bývať. Tento typ nehnuteľnosti však funguje ako sivá zóna, pretože naň nie je ľahké získať hypotéku a oficiálne je určený iba na prechodný pobyt. Rozložili ich medzi tretie až siedme podlažie, do nadstavby. Prvé poschodie má slúžiť ako recepcia, kaviareň a dielne, druhé ako priestory pre umelecké výstavy. Parkovať sa bude dať v podzemí na 22 miestach, ďalších 24 ale bude na ulici. Vzhľadom na to, o aký typ stavby ide, je zjavné že aj samotný projekt sa vymyká klasickému bývaniu – okrem Tesáka na ňom spolupracujú ďalšie dve štúdiá, WStudio77 a KolomyMCM. Bytov v Zieger Mill je málo a navyše pôjde o lofty, ktorých v Bratislave nie je veľa, no sú veľmi vyhľadávané. Tento fakt sa pravdepodobne odrazí aj na cene. Stavať by mali od polovice tohto roka s dokončením na záver 2027. Developer Pe Ef zachová tiež väčšinu stavby pôvodného mlyna v areáli Matadorky, rozhodol sa však pridať nadstavbu. © Autorské práva vyhradené