Črtá sa napätie na juhu Európy. Jablkom sváru hranice v Egejskom mori

Grécko rozšíri svoje výsostné vody v Egejskom mori nad existujúcich šesť námorných míľ od pobrežia. Podľa médií a agentúry Reuters to dnes oznámil v parlamente grécky minister zahraničia Jorgos Gerapetritis. Takýto krok by však mohol vyvolať ostrú reakciu Turecka, ak by nebol dojednaný vopred s Ankarou. Gerapetritis v parlamente uviedol, že Grécku sa podarilo rozšíriť svoje výsostné vody vďaka dohodám s Talianskom a Egyptom. „A nastane ďalšie rozšírenie výsostných vôd,“ uviedol grécky minister zahraničia o situácii v Egejskom mori. V Egejskom mori Grécko uplatňuje výsostné vody až do šiestich námorných míľ od pobrežia. Inde to je pritom až dvanásť námorných míľ. Atény vedú v oblasti spory s Tureckom, pričom niektoré grécke ostrovy sa nachádzajú v tesnej blízkosti tureckého pobrežia. Rozšírenie gréckych výsostných vôd by takmer určite vyvolalo spory s Ankarou. V roku 1995 turecký parlament schválil uznesenie, podľa ktorého by jednostranné rozšírenie gréckych výsostných vôd Turecko považovalo za casus belli – legitímny dôvod na rozpútanie vojny. Rozšírenia výsostných vôd, ktoré dnes oznámil grécky minister, však boli dojednané s krajinami, ktorých sa týkala. Grécko a Turecko tiež vedú spory o vymedzení námorných ekonomických zón vo východnom Stredomorí. Podľa Grécka má Turecko v oblasti nadmerné nároky. Také tvrdenie Ankara odmieta.