Echtovný proruský kolaborant / V Nemecku sa mi potvrdilo, že ruská propaganda mohla preniknúť len vďaka covidovému rozkladu

Organizátor sám oznámil, že je to partizánčina za peniaze nemeckého ministerstva zahraničných vecí. A že sa chce pokúsiť o „kontrolované odpaľovanie tabuizovaných tém bez toho, aby nám všetko hneď vybuchlo do tváre“. Témou bola „veda a pychologické vedenie vojny“ najmä zo strany NATO, západný boj proti ruskej dezinformácii a obmedzenie slobody prejavu. Bolo vidieť, že ľudia v tomto peknom starobylom a úctyhodnom meste túžili po takejto akcii. Sála bola zaplnená do posledného miesta a tváre boli plné očakávania. Videl som tam vzdelanú, v regióne hlboko zakorenenú vrstvu spoločnosti, prevažne dôchodcov a dôchodkyne s aktívnym záujmom o dianie vo svete. Podľa slov organizátora sú to presne tí ľudia, ktorí sa kedysi každé ráno tešili na to, keď bude mienkotvorný ľavicovoliberálny denník Süddeutsche Zeitung konečne v ich schránke, a ktorí sa teraz spoliehajú na úplne iné zdroje. Zo slov týchto ľudí vyplynulo, že si bez badateľnej výnimky osvojili kremeľské naratívy o ukrajinskej vojne. Niektorí z nich prišli na debatu preto, lebo fandili knihám a videám najmladšieho z nás štyroch panelistov. Tento „psychológ, amerikanista a výskumník propagandy“ elektrizoval aj mňa.  Po mnohých nejednoznačných prípadoch som konečne spoznal čistokrvného proruského kolaboranta. Organizátora, ktorému ďalej budem hovoriť iba „profesor“, som si rýchlo obľúbil. Má ruskú, ale protiputinovskú manželku, vyzbrojovanie Nemecka ho – ako mnohých intelektuálov zo staršej generácie – znepokojuje a s uveriteľným zdesením uznáva zločinnosť ruskej agresie. No zároveň sa snaží aspoň súkromne udržiavať kontakty s vedcami a s príbuznými v Rusku. Profesor vedel pekne vyvážene rečniť. Bolo to založené na faktoch a s empatiou zlomeného rusofilného srdca.  V paneli boli ešte dvaja iní hostia – profesorka, ktorá bojuje proti praxi, že Európska únia najnovšie ukladá bolestivé finančné sankcie na obyvateľov Únie podozrivých zo šírenia ruskej dezinformácie. Na Slovensku rezonuje prípad švajčiarskeho dôstojníka Jacqua Bauda.  Za protistranu bol pozvaný proukrajinský politológ, ktorému bolo z toho tak nevoľno, že nedokázal svoju kritiku krvavých postsovietskych tyranií podložiť konkrétnymi argumentmi. Keď pani z publika spochybňovala, či masaker v Buči naozaj spáchali Rusi, politológ na to hneď nereagoval. Pani sa pritom mohla opýtať priamo moderujúceho organizátora, ktorý má rodinu v Buči, ako to teda v Buči bolo. Nikomu tu však nenapadlo pýtať sa kompetentného. Raz som chcel bezradnému politológovi pomôcť a opýtal som sa ho: „Správne vám rozumiem, že nechcete rezignovať na existenciu pravdy?“ Iná pani z publika hneď zareagovala zvolaním: „Čo je to pravda?“ Prejav „amerikanistu a výskumníka propagandy“ bol zakonšpirovaný paškvil prednesený v plnej vážnosti. Tvrdí: „Od roku 2020 NATO podporuje novú formu psychologickej vojny – tzv. kognitívnu vojnu. Tá sa zameriava priamo na psychiku každého človeka s veľmi konkrétnym cieľom: hacknúť našu myseľ ako počítač.“ Profesor priateľsky namietal, že v niečom to bude predsa len dobré, keď sa používa soft power namiesto zbraní, no výskumník propagandy – ktorý ruskú propagandu ani jedným slovom nespomenul – pokračoval vo svojom splašenom prejave. Kognitívne vedenie vojny vraj už dosiahlo šiesty a finálny level dokonalosti. Sme bezmocní, NATO nám sedí v hlave. Všetko na tomto amerikanistovi bolo zvláštne, neprirodzené, nedôveryhodné. Bol strojený, vystretý, štíhly a bledý, s aristokratickou tvárou a s rukami pianistu. Rozprával s ľahkým bavorským prízvukom, používal však severonemecký slovník a nikdy sa nezapájal do našich debát vedených v bavorských dialektoch. Opýtal som sa ho súkromne, odkiaľ pochádza: vraj z Berchtesgadenu, teda z bavorskej dediny, v ktorej blízkosti Hitler strávil približne štvrtinu svojho vládneho obdobia a kde prijal pred mníchovskou zradou Chamberlaina. Neďaleko na Obersalzbergu sa nachádza dokumentačné centrum, ktoré pripomína obdobie nacizmu, ale on tam nikdy nebol, lebo: „To ma nezaujíma.“ Vlastní nehnuteľnosti v jednej z najdrahších lokalít Nemecka, pri jazere Chiemsee, ale vyplakáva, že svojím výskumom teraz ohrozuje vlastnú existenciu. Pracuje v tom istom univerzitnom meste, na tej istej univerzite, dal si však Spolkovou republikou preplatiť dve noci v hoteli vzdialenom približne 180 kilometrov od Chiemsee.  A vždy keď prišla reč na Rusko, odmlčal sa. Neskoro večer sme sa na spoločnej večeri začali s organizátorom rozprávať o tom, ako sa Putinov režim v poslednom čase zatvrdil. Výskumník propagandy NATO nás chvíľu počúval. Potom musel súrne na WC a bol tam celú večnosť. Je ťažko pochopiteľné, že publikum, ktoré prišlo na kontrolované odpaľovanie tabuizovaných tém našej doby, fandilo primárne tomuto šarlatánovi. Pritom to neboli žiadni dezoláti. V minulosti asi hipisáci, ekológovia, kritici jadrovej energetiky a genetického inžinierstva, celoživotní pacifisti. Jeden z najviac angažovaných – funkcionár novozaloženej, medzitým už aj rozpadnutej ľavicovokonzervatívnej strany BSW – mal na sebe po domácky upletený pulóver. Jedna babička so sivými dredmi mi hrdo rozprávala, že vnučka sa práve sťahuje za novou prácou na Slovensko – „úplne vzadu to je, v Kosičiach“. Boli to úplne normálni, sympatickí, echtovní ľudia. Mali spoločné ešte niečo: jedna téma ich rozrušila ešte viac ako vojna na Ukrajine – v pandémii sa nechceli dať zaočkovať. Štát a ich kedysi milované médiá ich za to ponižovali. A oni preto tomuto štátu a týmto médiám odvtedy neveria. Kým si nezahojíme rany, ktoré nám spôsobila koronapolitika, budeme podliehať ruskej propagande. Pomôžte nám šíriť hodnotné články a názory Prajete si vypočuť audioverziu článku? Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne. Pridajte sa k našim podporovateľom.