Úžasný príbeh. Neuveríte, kde a ako skončili juhoslovanské dresy, ktoré sa kvôli vojne nemohli predstaviť na ME

Je to jeden z tých príbehov, ktoré sa nezmestia do štatistík. Nehovorí o góloch, trofejach ani sankciách, ale o dresoch – o látke, farbách a znakoch, ktoré mali patriť veľkému turnaju, no napokon našli svoj druhý život stovky kilometrov od miesta, kde mali byť videné. Keď bola reprezentácia Juhoslávie na jar 1992 vylúčená z účasti na majstrovstvách Európy vo Švédsku v dôsledku vojny a medzinárodných sankcií, všetko sa skončilo zo dňa na deň. Prípravy boli okamžite prerušené, nominácia stratila zmysel a mužstvo, ktoré sa na turnaj kvalifikovalo na ihrisku, nedostalo možnosť bojovať o titul. Zatiaľ čo sa politické rozhodnutia prijímali ďaleko od trávnikov, v írskom meste Cork sa odohrával menej nápadný, no o to symbolickejší príbeh. V továrni spoločnosti Adidas tam už boli vyrobené komplety oficiálnych replík juhoslovanských reprezentačných dresov – určené pre fanúšikov a obchody po celej Európe. Dresy existovali. Turnaj nie. Zo dňa na deň sa z oficiálneho produktu stal prebytočný tovar. Dresy s emblémom krajiny, ktorá sa rozpadala a čoskoro mala zmiznúť z mapy Európy, stratili svoj pôvodný význam. Namiesto likvidácie alebo dlhodobého uskladnenia padlo pragmatické rozhodnutie: predať ich so zľavou na miestnom írskom trhu. A tak sa plavé dresy, ktoré nikdy nevideli švédske štadióny, presunuli do úplne iného sveta. Z profesionálneho futbalu rovno do amatérskych súťaží. Počas deväťdesiatych rokov nebolo v Corku a jeho okolí ničím výnimočným, keď mládežnícke tímy nastupovali na zápasy oblečené v dresoch Juhoslávie. Futbalisti bez akejkoľvek väzby na Balkán hrali v reprezentačnej výstroji mužstva, ktoré nikdy nenastúpilo na svoj najväčší turnaj. Na školských ligách, lokálnych turnajoch či víkendových zápasoch amatérskych súťaží sa objavovali deti aj dospelí v modrých dresoch s dobre známym znakom. Väčšina z nich pravdepodobne netušila, aký príbeh nesú na chrbte – ani že ide o relikviu nenapísaného futbalového leta. Osud týchto dresov je ešte pozoruhodnejší v kontexte samotného turnaja. Juhosláviu na poslednú chvíľu nahradilo Dánsko – tím, ktorý sa pôvodne ani nekvalifikoval a na šampionát „naskočil“ prakticky priamo z dovolenky. Nasledovalo niečo, čo sa zapísalo do futbalovej histórie. Uvoľnené, improvizované mužstvo, bez veľkých očakávaní, prešlo celým turnajom a stalo sa majstrom Európy. Víťazstvo Dánska na UEFA Euro 1992 dodnes patrí medzi najväčšie senzácie v dejinách šampionátu. Na jednej strane pohár, hymna a oslavy. Na druhej strane dresy bez turnaja, rozptýlené po írskych ihriskách, ticho svedčiace o mužstve, ktoré sa na svoj veľký moment nikdy nedostalo. Tento príbeh nemá hrdinov v tabuľkách ani rozhodujúci gól v predĺžení. Je o tom, ako geopolitika dokáže zmeniť osud aj tých najbanálnejších predmetov – a ako futbal niekedy pokračuje svojím vlastným životom, mimo reflektorov, mimo televíznych prenosov. Modré dresy Juhoslávie sa síce nikdy neobjavili na trávnikoch vo Švédsku, no predsa len boli nosené. Bežali v nich deti v Corku, padali v nich amatérske góly, nasiakli írskym dažďom a stratili svoj pôvodný význam – aby získali nový. Možno práve v tom spočíva ich skutočný príbeh. Nie v tom, čo mali reprezentovať, ale v tom, kde a ako nakoniec žili.