Toto robia ľudia v zime úplne bežne, a na jar sa potom čudujú, prečo majú trávnik zničený

Trávnik sa počas zimy síce prestane aktívne vyvíjať, no to neznamená, že je voči poškodeniu odolný. Steblá aj korene zostávajú živé, aj keď ich rast je minimálny. Práve v tomto období vzniká veľa škôd, ktoré si človek všimne až na jar – v podobe riedkych miest, žltnutia alebo plesní. Toto je fakt: hrubá vrstva mokrého lístia zhoršuje prístup vzduchu k trávnym steblám, drží vlhkosť a zvyšuje riziko vzniku hubových ochorení, vrátane takzvanej snežnej plesne (Microdochium nivale). Tráva pod neodhrabanými listami môže oslabiť alebo úplne odumrieť. Preto sa odporúča lístie na jeseň odstrániť alebo rozmulčovať tak, aby nezostalo na povrchu v súvislej vrstve. Toto je vedecky potvrdené: zamrznuté steblá trávy sú krehké. Keď po nich človek chodí, láme ich a zároveň utláča povrch pôdy. Po roztopení snehu zostávajú na trávniku poškodené, tmavo zafarbené alebo holé miesta, ktoré sa obnovujú len pomaly. Najrizikovejšie sú situácie ako: Hoci sa to zdá nepravdepodobné, trávnik môže v zime skutočne trpieť nedostatkom vlahy – najmä počas dlhých období suchého mrazivého počasia bez snehu. Korene odoberajú vodu aj v zime, pokiaľ pôda nie je hlboko zamrznutá. Fakt: zalievať je vhodné len v teplotách nad nulou a mierne, iba v období bez snehu a pri dlhodobom suchu. Toto nie je len odporúčanie, ale biologický fakt: tráva sa v zimnom období nedokáže regenerovať. Ak sa steblá alebo koreňová časť narušia vertikutovaním alebo aerifikáciou, vzniknuté poškodenia zostávajú otvorené, trávnik slabne a ľahko ho napadne mech alebo plesne. Vertikutácia patrí do obdobia aktívneho rastu (jar, prípadne začiatok jesene). Dusík podporuje rast nových výhonkov. V zime však tráva prakticky nerastie, takže: Odborne správne je nehnojiť vôbec a počkať na teploty stabilne nad 10 °C. Zimná starostlivosť je jednoduchá a založená na pravdivých a overených zásadách: Ak trávniku doprajete pokoj a ochranu, odmení sa na jar zdravým a hustým porastom.