Vláda sa zasekla na korčuliach v tuneli

Tá jazda na korčuliach prázdnym tunelom dokonale vystihuje intelektuálnu izoláciu lídra našej krajiny a jeho totálnu odtrhnutosť od reality a svojich občanov. Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N. Keď v júni 2016 otvárali vo Švajčiarsku najdlhší a aj najhlbší železničný tunel na svete, na otvárací ceremoniál sa zniesla vlna kritiky najmä z radov diskutérov na sociálnych sieťach. Mnohí sa sarkasticky pýtali, kam sa vytratilo klasické prestrihávanie pásky a dychový orchester. Na otvorenie tunela Gotthard, dlhého 57 kilometrov, totiž Švajčiari vymysleli spektakulárny divadelný program priamo na mieste, ktorého realizáciu zverili poprednému nemeckému režisérovi Volkerovi Hessemu. A ten pokrstil tunel pod Alpami, ktorý spojil Zurich s Milánom, zaujímavou zmesou hudby, tanečných choreografií a divadla vzdávajúcich hold práci inžinierov a baníkov, pripomenulo triumf železničnej dopravy a nezabudlo ani na silu prírodu a jej živly, s ktorými by mal byť človek v harmónii. V jednej zo scén sa v baníckych bundách objavilo aj deväť tanečníkov symbolizujúcich deväť baníkov, ktorí počas dvadsiatich rokov výstavby tunela prišli o život. Spomenul som si na tie zábery počas otvárania tunela Višňové, ktorý zďaleka nemá 57 kilometrov a aj napriek tomu sme ho stavali dlhšie. Nikto nečakal pri jeho otváraní spektakulárne divadelné metafory ani úžasné výkony umelcov, koniec-koncov, pod súčasným vedením ministerstva kultúry by už mali problém na takejto akcii vystúpiť aj mnohé folklórne súbory. Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.