HotInfo
HotInfo Menu
Šport

Bol najlepší v NHL aj nepriateľ číslo jeden. Chára sa stal v Bostone legendou

Bol najlepší v NHL aj nepriateľ číslo jeden. Chára sa stal v Bostone legendou
Keď Zdeno Chára odchádzal ako tínedžer do zámoria, aby naštartoval svoju hokejovú kariéru, otec Zdeněk mu povedal: „Zdeno, chcem od teba tri veci - Stanley Cup, hetrik a cenu pre najlepšieho obrancu." Chára junior všetky tri želania splnil. V roku 2009 získal Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu ligy, v januári 2011 strelil prvý a jediný hetrik v NHL a na konci rovnakej sezóny zodvihol nad hlavu Stanleyho pohár.  Všetky tri míľniky sa mu podarilo získať v drese jedného klubu - Bostonu Bruins.  Za organizáciu odohral 1023 zápasov, počas ktorých získal 481 bodov. Štrnásť sezón viedol klub ako kapitán s 33 na drese.  Toto číslo si v histórii klubu už nik neoblečie. V noci na piatok Boston vyradil dres Zdena Cháru pod strop arény TD Garden.  VIDEO: Ceremónia vyvesenia dresu Zdena Cháru v Bostone Diváci ho vyprevádzali neutíchajúcim potleskom v stoji, skandovali „Ďakujeme, Chára."  „Byť hráčom Bostonu Bruins bola a je najväčšia výsada a zodpovednosť, akú som mal,“ povedal Chára. Tri zápisy z úvodu článku boli akousi dohodou medzi otcom a synom. Kariéru Cháru v Bostone ale definuje oveľa viac. Zozbierali sme 10 najsilnejších momentov počas jeho dlhoročného pôsobenia v tíme Bruins.   Keď v roku 2011 po sedemzápasovej bitke s Vancouverom zodvihol nad hlavu Stanleyho pohár, najcennejšia hokejová trofej na svete nikdy nebola vyššie. Chára je totiž najvyšším hráčom, ktorý kedy hral v NHL.  Obraz tohto momentu sa stal ikonickým. Najcennejšiu hokejovú trofej vyhral ako prvý slovenský a druhý európsky kapitán.  Nielen od vzrušenia takmer stratil rovnováhu. Kým spoluhráči oslavovali v šatni, Chára bol na ošetrovni a dostával injekcie, pretože bol dehydrovaný.  „Ukazovalo to, koľko úsilia bol ochotný obetovať. Na ľade vždy nechal všetko," spomínal tréner Claude Julien.  V 24 zápasoch play-off odohral 663 minút a 43 sekúnd. Zaznamenal dva góly a sedem asistencií. Hral presilovky aj oslabenia. Dvakrát sa postavil z pozície obrancu na buly, obe vyhral.  Chára prišiel do Bostonu v lete 2006 ako voľný hráč po skončení pôsobenia v Ottawe. Už v tom čase patril medzi absolútnu obrannú špičku NHL, no na skutočný vrchol vystúpil až v sezóne 2008/09. Norrisova trofej sa aj dnes často udeľuje najproduktívnejšiemu obrancovi ligy. V Charovom prípade to však neplatilo.  Kým obranca Washingtonu Mike Green nazbieral 73 bodov, Chára ich mal „len“ 50. Napriek tomu nemal konkurenciu. Na ľade dominoval v ofenzíve aj defenzíve, diktoval tempo hry a menil správanie súperov. Pri hre päť na päť mal Boston s ním na ľade 56,25-percentný podiel strelených gólov, na presilovkách trávil v priemere 3:46 na zápas a v oslabeniach odohral 3:22 min na stretnutie. „Zdeno zmenil dynamiku toho, čo znamená byť elitným obrancom. Nie je to len o blokovaní striel, ale o strachu, ktorý vyvoláva u útočníkov,“ nešetril chválou vtedajší tréner Bruins Julien. Chára sa stal prvým – a dodnes jediným – Slovákom, ktorý získal Norrisovu trofej. Ak by existovala definícia hokejového hrdinstva, bol by to Chára vo finále 2019 proti St. Louis.  V štvrtom zápase ho puk zasiahol priamo do tváre. Výsledok? Rozdrvená čeľusť, krv a nutnosť operácie. Lekári mu odporúčali skončiť, no Zdeno si nechal čeľusť „zošiť“ drôtmi a o pár dní neskôr stál opäť na ľade s celotvárovým krytom.  Keď ho hlásateľ v TD Garden predstavil v zostave 5. zápasu, aréna takmer spadla od hluku.  „Nemohol hovoriť, komunikoval len gestami a písaním na papierik, ale jeho prítomnosť v šatni nám dodala neskutočnú silu,“ spomínal brankár Tuukka Rask.  "Vtedy to nebolo jediné zranenie, ktoré som mal. Mal som poničené rameno a trápil ma aj boľavý lakeť," spomínal Chára. VIDEO: Zdeno Chára nastúpil aj so zlomenou čeľusťou Hoci Bruins sériu nakoniec prehrali, Chárov počin sa stal legendou. „Nie je to žiadna rozprávka, je to pravda. Nemyslím, že takéto niečo sa ešte niekedy zopakuje," uviedol Cam Neely, dlhoročný prezident Bostonu.  Odohrať tisíc zápasov v NHL je úspech. Odohrať ich v jednom tíme ako kapitán je unikát. V novembri 2019 sa Chára stal šiestym hráčom histórie Bruins, ktorý dosiahol túto métu.  Priamo na ľade mu gratulovali legendy klubu. Tento míľnik podčiarkol jeho lojalitu k tímu, ktorý mu dal šancu stať sa lídrom.  „Boston nie je len miesto, kde hrám hokej. Je to môj domov,“ povedal dojatý Chára.  Vernosť fanúšikom a organizácii bola uňho vždy na prvom mieste, čo potvrdzoval každým striedaním, každým zblokovaným pukom a každou hodinou, ktorú strávil v posilňovni navyše. V úvode kariéry bol vysoký Chára považovaný za bitkára. V Islanders chránil Pállfyho, v Ottawe Hossu. Keď hral neskôr proti nim, tak sa ho báli.  Hoci v zápasoch nepoznal brata, nikdy nešiel do súboja s cieľom niekoho zraniť.  8. marca 2011 po Chárovom hite pri striedačke skončil útočník Montrealu Max Pacioretty v nemocnici so zlomeným stavcom a ťažkým otrasom mozgu. Incident vyvolal v Kanade až hysterické reakcie. Fanúšikovia z haly telefonovali na číslo 911, dokonca ho vyšetrovala aj polícia.  Chára, známy svojou férovosťou, bol zronený, tvrdý boyček ľutoval. Za súboj nebol disciplinárne potrestaný. Pacioretty sa včas zotavil pred sezónou 2011/12. Tento moment viedol k úprave dizajnu mantinelov pri striedačkách v celej NHL. Chára zostal aj dlho po incidente v Montreale nepriateľom číslo jeden. Chára v roku 2012 v Ottawe napol fyzikálne zákony. V zápase hviezd NHL mu počas súťaží zručností namerali rýchlosť strely 108,8 míľ za hodinu (175,1 km/h). Vytvoril svetový aj ligový rekord. Jeho strela nebola len o hrubej sile, ale o dokonale zvládnutej technike a využití jeho extrémne dlhej hokejky. Dodnes, napriek technologickému pokroku, tento rekord v NHL nikto neprekonal. Je to trvalý dôkaz jeho unikátnych fyzických predispozícií, ktoré v kombinácii s tvrdým tréningom nemali v lige obdobu. Chára v januári 2011 v zápase proti Caroline Hurricanes ukázal, že jeho strela nie je len tvrdá, ale aj presná.  Tri góly v jednom zápase sú aj teraz pre obrancu raritou, pre 206 centimetrového obra to bol však dôkaz jeho všestrannosti.  „Otec mi vždy hovoril, že obranca musí vedieť aj útočiť. Som rád, že som mu tento sľub splnil,“ usmieval sa po zápase, zatiaľ čo na ľad dopadali stovky šiltoviek.  Bol to jediný hetrik jeho kariéry a prišiel v ideálnom čase, počas sezóny, ktorá skončila absolútnym triumfom. Stal sa iba štvrtým obrancom Bostonu, ktorý v jednom zápase strelil tri góly.  V hokejových kruhoch sa hovorí, že kapitánske „C“ na drese z nikoho lídra nespraví, človek ním musí byť. Chára to potvrdil v roku 2011, keď získal cenu za vodcovstvo. V Bostone zmenil kultúru, bez ktorej by podľa mnohých nikdy nevyhrali v roku 2011 Stanleyho pohár. S pomocou Patricka Bergerona trval na pilieroch ako tvrdá práca, profesionalita, zodpovednosť a rešpekt ku všetkým. Boli rovnako dôležité ako strieľanie gólov či poctivá obrana. „Jeho pracovná morálka je nákazlivá. Keď vidíte 40-ročného chlapa, ako po tréningu robí ďalšie príťahy, nemôžete poľaviť,“ hovoril mladý Charlie McAvoy, ktorého Chára hokejovo „vychoval".  Cena Mark Messier Leadership Award bola uznaním jeho schopnosti viesť ľudí nielen krikom v šatni, ale predovšetkým vlastným príkladom. Séria proti Torontu v roku 2013 je považovaná za jednu z najbláznivejších v dejinách play-off. Bruins prehrávali v rozhodujúcom siedmom zápase 1:4 necelých 10 minút pred koncom.  Napokon zápas vyhrali a Chára bol na ľade pri všetkých góloch, vrátane toho v predĺžení, keď rozhodol Bergeron.  Boston vyradil Toronto, v druhom kole NY Rangers a neskôr aj Pittsburgh. Bruins si zahrali finále, no v ňom podľahli Chicagu s Mariánom Hossom 2:4.  Hoci Chára v závere kariéry vystriedal dresy Washingtonu a NY Islanders, všetci vedeli, kam patrí. 20. septembra 2022 podpísal s Bostonom symbolický jednodňový kontrakt, aby mohol oficiálne ukončiť kariéru ako člen tímu.  Bol to akt hlbokej úcty medzi klubom a hráčom. Na tlačovej konferencii sedel so slzami v očiach, obklopený rodinou s dresom Bruins na sebe. „Moje srdce nikdy neodišlo z Bostonu,“ priznal. Tento moment bol bodkou za príbehom chlapca z Trenčína, ktorému kedysi vraveli, že je na hokej príliš vysoký.  Odišiel ako legenda, ktorej číslo 33 dnes právom visí vedľa najväčších postáv svetového hokeja.

Zdroj:

Prečítať celý článok