Jediná nádej pre Grónsko je Rusko. V Moskve sa smejú z EÚ, že ho nedokáže zachrániť pred Trumpom

Neutíchajúce ambície amerického prezidentaDonalda Trumpa získať kontrolu nad Grónskom a európska reakcia na jeho hrozby o prevzatí ostrova vojenskou silou sú zdrojom pobavenia v prokremeľských kruhoch. Ako píše exilový denník The Moscow Times, ruskí predstavitelia a provládni komentátori vo štvrtok využili Trumpove vyjadrenia o ovládnutí Grónska na posmešky voči Európskej únii (EÚ) a na opätovné porovnávanie situácie s ruskou anexiou Krymu z roku 2014, ktorú západné štáty dodnes neuznali. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecíMarija Zacharovová v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Sputnik vyhlásila, že Únia by mala reagovať na kroky USA „rovnako, ako reagovala na Krym“.  „Nech sa pozrú, čo hovorili o Kryme,“ povedala pre štátne rádio a dodala, že pre západných lídrov by bolo poučením, keby sa „na otázke Grónska popálili“. Zároveň predstaviteľov EÚ vyzvala, aby sa viac venovali domácim záležitostiam a neriešili zahraničné problémy. „Nezdá sa vám, že situácia v Iráne sa stala ‚pohodlnou zámienkou‘ pre predstaviteľov EÚ, aby odvrátili pozornosť verejnosti od toho, že im berú ostrov – bez referenda?“ povedala v zjavnej narážke na Moskvou organizované a zmanipulované referendum o pripojení Krymu. Bývalý ruský prezident a podpredseda Bezpečnostnej radyDmitrij Medvedev ironizoval, že Grónčania by mohli usporiadať referendum o vstupe do Ruska, ak by Trump s prevzatím ostrova príliš dlho otáľal. „Podľa neoverených informácií sa môže náhle konať referendum,“ žartoval na svojom účte na platforme X a dodal, že Grónsko by sa mohlo stať ruským 90. federálnym územím. Sarkasticky sa vyjadril aj k schopnosti Európy ochrániť Grónsko: „Čo urobia?!…Odpália jadrovú hlavicu na USA?“ „Posr..li by sa a vzdali sa Grónska,“ napísal vo svojom príspevku. Podľa prokremeľského mediálneho oligarchu Konstantina Malofejeva môže Grónsko „zachrániť“ jedine Rusko, keďže spojenci Dánska podľa neho v tejto otázke zlyhajú. „Len Rusko to dokáže zastaviť. Aby zachránilo Grónsko, Európu a multipolárny svet,“ povedal Malofejev. Provládny ruský politológ Sergej Markov označil aktuálne dianie za „trest osudu“ pre dánsku vládu, ktorá podľa neho dlhodobo šíri „rusofóbnu hystériu“ o hrozbe pre Grónsko. „Trump chce teraz Dánsku zobrať Rusko, aby ho chránil pre ruskou hrozbou…No nie je to spravodlivé?“ cituje Markova exilový portál. V Moskve sa síce smejú z americkej snahy získať Grónsko, vrátane ponuky na jeho odkúpenie od Dánska za cenu, ktorú Trump vyčíslil na 700 miliárd dolárov, sami však koncom 19. storočia predali Washingtonu územie Aljašky za podstatne nižšiu sumu. V roku 1867 ju Spojené štáty od cárskeho Ruska kúpili za 7,2 milióna dolárov a v roku 1959 sa oficiálne stala federálnym štátom USA. Washingtonu sa táto investícia mnohonásobne vrátila, keďže tento rozlohou najväčší americký štát oplýva okrem panenskej prírody aj obrovským nerastným bohatstvom vrátane veľkých zásob ropy a zemného plynu.