Bezpečnostní experti nesúhlasia s Trumpom. Grónsko je pre Ameriku síce užitočné, ale nie životne dôležité

Americký prezident Donald Trump označil kontrolu nad Grónskom za „životne dôležitú“ pre plánovaný protiraketový štít Zlatá kupola. Nie všetci bezpečnostní experti s ním však súhlasia. Podľa nich má Grónsko pre obranu USA význam, no rozhodne nejde o nenahraditeľný prvok, bez ktorého by sa americký systém zrútil. Spojené štáty už dnes využívajú rozsiahlu sieť satelitov, radarov a raketových systémov rozmiestnených na Aljaške, v Aleutských ostrovoch, v Británii či priamo v Grónsku. Dopĺňajú ich systémy v Poľsku a Rumunsku, ako aj „zachytávače“ nepriateľských balistických rakiet GBI v Kalifornii a na Aljaške. „Tieto rakety sú určené na hrozbu z ázijského kontinentu, ale sily GBI nie sú dobre umiestnené na zachytenie hrozby prichádzajúcej z Ruska,“ povedal pre AFP Etienne Marcuz z francúzskeho think-tanku Foundation for Strategic Research. Práve preto Marcuz spochybňuje Trumpovu argumentáciu. Ak by cieľom bola ochrana pred ázijskými raketami, podľa neho by väčší zmysel dávalo rozmiestnenie „zachytávačov“ na severovýchode USA, nie v Grónsku. Myšlienku budovania nových radarov a zbraní na arktickom ostrove označil dokonca za „zámienku“ na jeho anexiu od dánskeho spojenca v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO). Projekt Zlatá kupola, ktorý Trump oznámil krátko po nástupe do Bieleho domu, má chrániť celé územie USA pred všetkými typmi rakiet. Prezident naň plánuje vyčleniť 175 miliárd dolárov a sľubuje funkčný systém ešte do konca svojho mandátu. Podľa odborníkov je to však nerealistické. Analytik Todd Harrison odhaduje, že náklady by sa v priebehu 20 rokov mohli vyšplhať až na bilión dolárov, v plnej verzii dokonca na 3,6 bilióna. Grónsko má podľa expertov zmysel najmä ako bod včasného varovania, keďže medzikontinentálne rakety smerujúce na USA by prelietavali ponad severný pól. Marcuz však upozorňuje, že jeho význam bude časom klesať. „Je vždy užitočné mať radary v Grónsku na sledovanie rakiet vo vesmíre, ale bude to čoraz menej dôležité,“ povedal s tým, že USA už rozmiestňujú nízkoorbitálne satelity SBIRS na sledovanie rakiet v ich exoatmosférickej fáze. Zároveň platí, že Washington má už dnes v Grónsku široké právomoci. „Spojené štáty môžu v Grónsku bez obmedzení rozmiestňovať technické, materiálne aj ľudské zdroje,“ vysvetľuje odborník na geopolitiku Arktídy Mikaa Blugeon-Mered. Dodáva však, že Kodaň a miestne orgány musia byť informované a všetko musí byť odkonzultované. Ak by USA postupovali jednostranne, „mohlo by to byť vnímané ako porušenie dánskej suverenity“ a viesť k politickej eskalácii.