Drsný nový svet si vyžaduje drsnejšiu Európu

Tvrdá odpoveď na Trumpove hrozby Grónsku by mala byť prvým krokom. Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N. Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite, napísal knihu Domoviny V čase, keď sa Vladimir Putin snaží ovládnuť Ukrajinu, hrozí Donald Trump podmanením si Grónska, ktoré patrí spojencovi z NATO. Nevylučuje, že na dosiahnutie svojho cieľa použije armádu. Aj keby to nakoniec neurobil, takto vyzerá nový postzápadný svet neliberálneho medzinárodného neporiadku. Aktuálna úloha pre liberálne demokracie vo všeobecnosti, a v Európe zvlášť, je vidieť tento svet taký, aký naozaj je, a vymyslieť, čo s tým, dočerta, urobíme. Globálny prieskum verejnej mienky zverejnený v stredu je vhodným východiskovým bodom. Uskutočnil sa v novembri v 21 krajinách, zadávateľom je Európska rada pre zahraničné vzťahy v partnerstve s naším výskumným projektom Európa v meniacom sa svete na Oxfordskej univerzite (prosím, prečítajte si celú správu, ktorú som napísal spolu s Ivanom Krastevom a Markom Leonardom). Ide o štvrtý prieskum zo série, v ktorej každoročne pokračujeme od začiatku Putinovej invázie na Ukrajinu v roku 2022, takže dokážeme sledovať, ako sa situácia vyvinula od vtedajšej veľmi zlej až po dnešný kritický stav. V roku 2022 sme našli transatlantický Západ zjednotený v pobúrení z ruskej agresie, ale oddelený od iných veľkých a stredných mocností, ako je Čína, India či Turecko, ktoré celkom ochotne pokračovali v obchodovaní s Ruskom, ako keby sa nič nestalo. Ruská ekonomika odolávala bezprecedentným západným sankciám, pretože tieto štáty mali dostatočné bohatstvo a moc, aby vyvažovali dokonca aj zjednotený Západ. Už vtedy išlo o postzápadný svet, ale Západ v ňom ešte vystupoval ako jeden celok. Trump 2.0 všetko zmenil. Dnes žijeme v postzápadnom svete, ale už bez zjednoteného geopolitického Západu. Pokiaľ možno Trumpovmu nevyspytateľnému narcizmu prisudzovať akúkoľvek strategickú súdržnosť, jeho prístup je