Neviditeľný zabijak na cestách. Čierny ľad je najväčšou hrozbou posledných dní

Zimné počasie prináša na cesty množstvo rizík, no žiadne z nich nie je také nenápadné a nebezpečné ako čierny ľad. Kým sneh, námraza či biela poľadovica sú vizuálne výrazné a nútia vodičov spomaliť, čierny ľad je takmer neviditeľný. Mnohí si ho všimnú až v momente, keď auto prestáva reagovať. Ako bezpečne riadiť na čiernom ľade? Čierny ľad je tenká transparentná vrstva zmrznutej vody na vozovke. Je priehľadný, takže cez neho presvitá tmavá farba asfaltu. Preto pôsobí ako obyčajná mokrá plocha a vodič nemá vizuálne varovanie, že ide o nebezpečný povrch. Nevytvára typické biele kryštáliky ani štruktúru, ktorá by odrážala svetlo. Voľným okom je tak prakticky nerozoznateľný. Čierny ľad sa najčastejšie objavuje pri týchto situáciách: Naopak, silný dážď alebo silný vietor čierny ľad zväčša nevytvárajú. V týchto podmienkach sa voda buď rýchlo odplaví alebo zamŕza iným spôsobom, čo je pre vodiča viditeľnejšie. Odborníci často upozorňujú na presne vymedzené úseky: Chladia sa zo všetkých strán, preto mrznú rýchlejšie než bežná cesta na zemi. Cesty pod stromami, v lesoch alebo roklinách sa nezohrievajú slnkom a ľad na nich vydrží dlhšie. Rieky, potoky, jazerá, močaristé územia či miesta s častou hmlou. Ak nie sú posypané alebo prechodené autami, zamŕzajú rýchlejšie. Aj keď je takmer neviditeľný, existuje niekoľko istých signálov: Tieto ukazovatele odporúčajú autoškoly aj výcvikové centrá bezpečnej jazdy. Najdôležitejšie je zachovať pokoj. Prudké pohyby sú najväčším rizikom. Tieto techniky sú štandardnou súčasťou výcviku profesionálnych vodičov. Úrazy na zľadovatených chodníkoch a schodoch patria v zime medzi najčastejšie. Pád je často náhly a telo nestíha reagovať, čo vedie k typickým poraneniam – zlomeniny zápästia, úrazy hlavy či natiahnutia svalov. Fyzioterapeuti odporúčajú tzv. „tučniacku chôdzu“: Ide o spôsob chôdze, ktorý skutočne znižuje riziko pošmyknutia. Moderný výskum ukazuje, že ľad nekĺže primárne vďaka tlaku, ako sa kedysi verilo, ale kvôli kvázi-kvapalnej vrstve na jeho povrchu. Molekuly vody na povrchu ľadu sú v trvalom pohybe, pretože sa nemajú k čomu pevne naviazať. Táto tenká, takmer neviditeľná „povrchová voda“ funguje ako prirodzené mikroskopické mazivo. Pre pneumatiky aj podrážky je to rovnaké — po tejto vrstve jednoducho kĺžu. Aj keď ho voľným okom nerozoznáte, jeho výskyt má jasné podmienky. Kombinácia nízkej teploty, vlhkosti a podchladeného asfaltu vytvára pre vodičov aj chodcov situácie, ktoré môžu skončiť vážnym úrazom. Kľúčom je opatrnosť, včasná predvídavosť a poznanie signálov, ktoré varujú, že môže byť na ceste neviditeľná vrstva ľadu.