Týždenný výber šéfredaktora / Robertovi Ficovi hrozí, že v apríli ostane ako kôl v plote

Je isté, že proti vláde budú fúkať najmä domáce vetry. Zamestnanci aj živnostníci od začiatku roka pocítia zvýšené odvody, inflácia zostane najvyššia v eurozóne aj v najbližších mesiacoch, trápiť sa budú firmy a priemysel, do toho príde ďalšie kolo Kamenického konsolidácie, ktorá bráni len tomu, aby dlhy raketovo rástli. Proti Ficovi však môžu prudko zafúkať aj nedomáce, južné vetry z Budapešti. A to spôsobom, ktorý celkom rozmetá jeho geopolitickú hru na všetky štyri svetové strany. Už dnes je de facto izolovaný až ignorovaný na tej západnej a severnej strane, pre Fica je preto suverénne najdôležitejším dátumom tohto roka 12. apríl. Presne o tri mesiace sa rozhodne, či sa jeho najdôležitejší spojenec Viktor Orbán udrží piatykrát pri moci. Orbán nie je pritom len spojenec, ale aj hráč, ktorého vplyv v globálnej politike vysoko prevyšuje váhu Maďarska – jeho politické kvality rešpektujú aj v Bruseli, má priamu linku do Washingtonu, ktorý ho bude v kampani otvorene podporovať. Orbán tak Ficovi dodáva na európskom parkete istý vplyv, teda aspoň zdanie vplyvu. Lenže je viac než 50-percentná pravdepodobnosť, že v apríli stratí slovenský spolujazdec svojho šoféra. Ak sa pozrieme na dlhodobejší trend tamojších agentúr s renomé nezávislosti (napríklad Medián), tak platí, že Péter Magyar a jeho hnutie Tisza si od konca roka 2024 udržujú zreteľný náskok a prvýkrát po 16 rokoch to bude Orbánov vyzývateľ, ktorý vstupuje do horúcej fázy kampane ako favorit. Samozrejme, volebný výsledok v Maďarsku sa odhaduje oveľa ťažšie než napríklad u nás, čo je dané komplikovaným systémom volieb. Platí to o to väčšmi, že Fidesz si upravil volebné obvody tak, aby aj prípadnú prehru v celonárodnom hlasovaní vedel premeniť na víťazstvo v počte poslaneckých mandátov. Orbán čelí tentoraz veľmi aktívnemu a efektívnemu súperovi. Magyarovi sa darí aj do fideszáckych obvodov nasadzovať populárne regionálne osobnosti, ktoré prešli súťažou v straníckych primárkach. V kampani využíva únavu Maďarov z dlhého vládnutia Fideszu, ťaží zo sociálnych problémov a zo smradu zatuchnutej korupcie. Magyarovi sa podaril husársky kúsok. Nielenže vymazal liberálnu a ľavicovú opozíciu, ktorej vzal prakticky všetkých voličov, ale svojou líniou oslovuje časť sklamaných konzervatívnejších voličov Fideszu. Jeho Tisza, ktorá je členom Európskej ľudovej strany, chce byť niečo ako Fidesz bez Orbána a jeho oligarchickej vrstvy. Magyar je tvrdo antimigračný, v prípade vojny na Ukrajine hlása maďarskú neutralitu, odmieta posielať Ukrajincom zbrane. Ale odmieta aj Orbánove spriatelené návštevy Putina, ktoré podľa neho slúžia len ruskej propagande. Rovnako kritizuje vládu za pomýlenú zahraničnú politiku, ktorou izoluje Maďarsko v EÚ. Povedané inak, Magyar razí zároveň národnú aj proeurópsku líniu a je zrejmé, že keby sa stal premiérom, vzťahy Maďarska s Bruselom, Berlínom a Parížom by sa okamžite výrazne zlepšili. Magyar okrem iného tvrdí, že voľby budú referendom o odblokovaní miliárd eur, ktoré Brusel zadržiava pre konflikt s Orbánom. Ak v apríli porazí Orbána, Maďarsko si zachová svoje špecifiká, ale inak sa vráti do mainstreamu európskej politiky. Rozmrazia sa vzťahy s Komisiou, s Nemcami aj Poliakmi a v Európskej únii tak ostane len jediný vyvrheľ, Robert Fico. Ten sa zároveň pre mimoriadne hlúpy trestný paragraf „lex Beneš“, ktorý Smer v decembri presadil ako obušok proti progresívcom, ocitne v ostrom konflikte s novou vládou v Budapešti. Magyar už túto tému populisticky vybičoval, mimochodom, podobne, ako by to kedysi robil sám Orbán ako ochranca karpatských Maďarov. Líder strany Tisza tvrdí, že slovenským Maďarom hrozí väzenie, a ak sa stane premiérom, okamžite tú tému nastolí, a pokiaľ sa s Bratislavou nedohodne, stiahne maďarského veľvyslanca. Orbána tým celkom tlačí do kúta, ten to zas nechce proti svojmu pusipajtášovi z Felvidéku vyhrotiť, zatiaľ len nechal svoju poradkyňu poslať list eurokomisii, v ktorom sa sťažuje, že nový slovenský paragraf kriminalizuje postoje maďarskej menšiny a je v rozpore s Chartou základných práv EÚ. V každom prípade ako autentický, nie iba selektívne ideologický ochranca národných záujmov pôsobí v tejto kauze Magyar. Fico tak v zápale boja s opozíciou vyrobil sebe aj Orbánovi úplne zbytočný problém. Ak Orbán v apríli prehrá, Fico v Bupadešti nielenže stratí svojho strategického spojenca, ale získa súpera, s ktorým bude mať aspoň na začiatku ešte horšie vzťahy než s Babišovým predchodcom Fialom. Ficova geopolitika na všetky strany by sa naraz rozpadla. Nadštandardne dobré vzťahy so súkmeňovcom by mal už len mimo EÚ so srbským prezidentom Vučićom. V EÚ by mu ostali dobré osobné vzťahy len so Slovákom na čele českej vlády. Andrej Babiš však na rozdiel od Fica robí reálpolitiku: je súčasťou koalície ochotných, a aby zapôsobil v Berlíne, Paríži a Bruseli, tento týždeň oznámil, že Česi budú pokračovať v muničnej iniciatíve, hoci ešte v kampani tvrdil opak. Iluzórnosť Ficovej geopolitiky sa naplno obnažuje práve v týchto dňoch – po americkom zásahu vo Venezuele, pri hrozbe ďalšieho amerického útoku proti Grónsku, po oznámení, že USA navýšia vojenský rozpočet z 900 miliárd na 1,5 bilióna dolárov ročne, ale aj po slovách Trumpa, že jeho moc nijako neobmedzuje medzinárodné právo, len vlastná morálka. Orbán s Ficom sa presne pred rokom, keď nastupoval Trump v USA, vnímali ako trumpovská avantgarda v strednej Európe. Verili, že nový, priateľskejší prístup USA k Rusku a možný koniec akejkoľvek americkej pomoci Ukrajine zmenia rovnováhu v Európe v ich prospech. Lenže všetko je oveľa komplikovanejšie. Správanie Trumpa, ktorý stavil na koristnícky imperializmus a rozvrat medzinárodného poriadku, mobilizuje prispatú Európu k novému pohľadu na svet. Aj Robert Fico, ktorý nie skutkami, ale rétorikou vždy brnkal na strunu antiamerikanizmu, hneď pochopil, že svojim voličom už nemôže hovoriť, ako sa s Trumpom konečne vrátil do svetovej politiky zdravý rozum. Naopak, nespútaná americká arogancia robí z USA štát, ktorý bude mať v Európe ešte horší imidž než za Georgea Busha. Už je to vidieť aj na správaní zaskočeného protrumpovského hnutia v Európe: nemecká radikálna AfD, ktorá inak EÚ obviňuje z vojnového štváčstva, celý týždeň po útoku na Venezuelu mlčí. Fico sa správa inak, na adresu USA volil jasné a správne slová, v substancii sa nelíšil od predstaviteľov opozície. V mene Smeru sa však najhlučnejšie vyjadruje Ľuboš Blaha, oddaný obdivovateľ Huga Cháveza, vlastne sa dá povedať, že podpredsedu Smeru únos Chávezovho dediča emocionálne zlomil. Odvtedy prirovnáva USA k teroristickému štátu alebo k banditom, ktorí rozpútajú tretiu svetovú vojnu, napísal aj nahnevaný list americkému veľvyslancovi. Podobná rétorika zaznievala predtým od predstaviteľov Smeru voči EÚ, zásah v Latinskej Amerike tak ukončuje smerácky románik s Trumpom. Mimochodom, osirela aj časť nášho národnokonzervatívneho tábora, ktorá dosiaľ velebila Trumpovu vnútornú aj zahraničnú politiku ako revolúciu zdravého rozumu. Tento tábor sa teraz dezorientovane prizerá, ako Trump cvála iným smerom, a svoj mizerný odhad prekrýva kritikou progresívcov, že sa správajú lokajsky a USA slabo kritizujú. Čo je inak dosť smiešna kritika, keďže progresívci Fica po Venezuele vyzvali, aby zrušil plánovanú cestu do Bieleho domu. Robert Fico sa aj v týchto dňoch tvári ako geopolitický realista, v skutočnosti vytvoril uprostred džungle, v ktorej sa svet práve ocitol, fatamorgánu. Vzniká nová geometria sveta aj Európy, no Slovensko sa prepadá v akejsi čiernej diere. Popierame elementárnu realitu, že našou najväčšou bezpečnostnou hrozbou je Putinovo Rusko. Už dávno nejde o spor, či je za vojnu na Ukrajine primárne zodpovedné rozširovanie NATO alebo ruský imperializmus. Samotné Rusko hovorí, že sme preň nepriateľskou civilizáciou, už štyri roky nivočí susedný štát, vo svojom vnútri sa čoraz väčšmi radikalizuje a militarizuje, spája tie najhoršie tradície z cárskeho aj sovietskeho obdobia, keď sa hlási k odkazu Ivana Hrozného aj Stalina. Hybridné útoky na európske štáty rastú na intenzite, každý zodpovedný európsky politik musí prinajmenej vychádzať z toho, že v blízkej budúcnosti nemožno vylúčiť ďalšiu vojenskú agresiu, napríklad obsadenie estónskej Narvy. Slovenská vláda na čele s Ficom to vedome ignoruje a z vnútropolitických motívov hovorí jazykom holubice mieru. Ako keby tu boli 90. roky s nevýbojným Ruskom a prepitým Borisom Jeľcinom, nie vojnovou ekonomikou poháňaný nepriateľský režim. Európa sa konečne prispôsobuje zmenenému svetu, po Poľsku aj Nemecko razantne zvyšuje výdavky na obranu. Slovenský premiér túto nevyhnutnosť sebe vlastným populizmom popiera, minulý rok dokonca predostrel, že sa treba občanov v referende opýtať, či sú za zbrojenie na úkor životnej úrovne. Kolega Jozef Majchrák označil Ficovu geopolitiku na všetky štyri svetové strany za jarmočnú politiku. Teda takú, ktorá iba produkuje veľa hluku, ale inak je v rozpore s realitou aj so slovenskými záujmami. Pre iluzionistu Fica to bude aj tento rok kľúčový žáner, ktorým cez mierové slogany a protizápadné sentimenty dokáže naďalej nadchnúť svoje – inak z domácich pomerov čoraz väčšmi sklamané – voličské jadro plus sympatizantov strán ako Republika. Ale inak je to slepá ulička, čo Fico nechtiac priznal aj tento víkend, keď sa prihlásil k odkazu zakladateľa štátu Vladimíra Mečiara z rokov 1993 a 1994. Od premiéra to bola vcelku výstižná paralela. Mečiar dokázal založiť štát, ale nemal preň okrem revanšistickej obsesie žiadnu ideu ani realistické smerovanie. Nič lepšie ako Mečiar II. a III. neponúka ani Fico IV. Pomôžte nám šíriť hodnotné články a názory Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete. Prajete si vypočuť audioverziu článku? Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne. Pridajte sa k našim podporovateľom.