Aktéri — ťuknite pre kontext
Mihail Šabunjin
Tridsaťročný občan Ruskej federácie, ktorého čiernohorská polícia označila za páchateľa trojnásobnej vraždy na strelnici pri Danilovgrade.
Prečo tu: Podľa polície na strelnicu chodil aj v dňoch pred činom, v pondelok si tam prenajal zbraň a po vraždách ušiel autom jedného zo zabitých. Zomrel pri policajnom zásahu, takže o jeho vine súd nikdy nerozhodne.
Danilovgrad
Mesto v údolí Bjelopavlićov v strednej Čiernej Hore, asi dvadsať kilometrov od Podgorice, s približne päťtisíc obyvateľmi.
Prečo tu: Streľba sa odohrala na strelnici v jeho okolí a mesto ako jediné v krajine odložilo začiatok školského roka.
Viac info →Lazar Šćepanović
Riaditeľ Správy polície Čiernej Hory.
Prečo tu: Oznámil čas činu aj to, že podozrivý sa na strelnici zdržiaval už v predchádzajúcich dňoch — a viedol aj vyšetrovanie masakry na Cetinji v januári 2025.
Danilo Šaranović
Minister vnútra Čiernej Hory.
Prečo tu: Koniec pátrania oznámil v noci na svojom facebookovom profile.
Milojko Spajić
Premiér Čiernej Hory.
Prečo tu: Ohlásil dva dni štátneho smútku a po masakre na Cetinji v roku 2025 vyhlásil dvojmesačnú amnestiu na nelegálne zbrane.
Viac info →Jakov Milatović
Prezident Čiernej Hory.
Prečo tu: Povedal, že správa o tragédii ho „hlboko otriasla a zamrazila".
Andrija Mandić
Predseda parlamentu Čiernej Hory.
Prečo tu: Počas pátrania vyzval občanov, aby zostali doma a riadili sa pokynmi úradov.
Aleksa Bečić
Vicepremiér Čiernej Hory pre bezpečnosť, obranu a boj proti kriminalite.
Prečo tu: So Šaranovićom vydal spoločné vyhlásenie, že štát sa nezastaví, kým nebude páchateľ zadržaný.
Herceg Novi
Prímorské mesto na juhu Čiernej Hory pri vstupe do Boky Kotorskej.
Prečo tu: Podozrivý sa tam podľa polície previezol taxíkom a v lese nad sídliskom Topla ho obkľúčili.
Cetinje
Historické hlavné mesto Čiernej Hory, dnes vyše dvanásťtisícové mesto.
Prečo tu: Dvakrát za tri roky tam došlo k masovej streľbe, ktorá zakaždým spustila diskusiu o zbraňových zákonoch.
Viac info →Aco Martinović
Muž, ktorý 1. januára 2025 zabil na Cetinji dvanásť ľudí vrátane dvoch detí a potom spáchal samovraždu.
Prečo tu: Bol to najhorší masaker v dejinách krajiny a priamy dôvod, prečo Čierna Hora prepisovala zbraňový zákon.
Vuk Borilović
Muž, ktorý 12. augusta 2022 zastrelil na Cetinji desať ľudí vrátane dvoch detí.
Prečo tu: Jeho čin bol prvou z dvoch masových streľieb, ktoré mesto zasiahli v priebehu troch rokov.
Vijesti opisujú útok po častiach, majiteľ mal prežiť, lebo spal
Podľa riaditeľa Správy polície Lazara Šćepanovića sa streľba odohrala okolo 16.45. Mal najprv absolvovať streľbu na strelnici, potom vojsť do objektu a zabiť troch ľudí. „Ide o nebezpečnú osobu, ktorá si so sebou vzala určitý počet kusov munície a strelnú zbraň. Je to potenciálne nebezpečenstvo, je to aktívna hrozba," povedal Šćepanović novinárom. Vijesti ↗Podrobnejšiu rekonštrukciu zverejnili Vijesti podľa vlastných zdrojov. Útočník mal najprv na strelnici vypáliť viac rán na inštruktora Globarevića a potom ho streliť do hlavy. Následne sa mal vrátiť do časti objektu, ktorá slúži na prenájom zbraní, a zabiť Radonjića a napokon najmladšiu obeť, Kapora. Do všetkých troch mal vystreliť viackrát. Útok podľa denníka prežil majiteľ strelnice, ktorý spal v jednej z miestností. Zdroj zapojený do vyšetrovania denníku povedal, že podozrivý strieľal z dvoch zbraní naraz, oboma rukami, no nespresnil, či to bolo počas činu, alebo to kamery zachytili počas tréningu. Vijesti ↗
Zo strelnice mal podľa Vijesti odísť s niekoľkými ukradnutými zbraňami a muníciou. Polícia uviedla, že ušiel čiernym Seatom Cordoba, ktorý patril otcovi jednej z obetí. Auto našla na lúke pri obci Rogami na území Podgorice, teda mimo Danilovgradu. Vijesti ↗
Jedenásť hodín pátrania a spor o to, či majú deti ísť do školy
Polícia vyzvala obyvateľov, aby zostali doma, a zaviedla blokády v niekoľkých mestách. Neskôr oznámila, že sa podozrivý presunul z Podgorice do Herceg Nového taxíkom a že je na tomto území nasadená aj špeciálna jednotka s podporou vrtuľníka Armády Čiernej Hory. Vijesti ↗Krátko pred pol štvrtou ráno v utorok ho v lese nad hercegnovským sídliskom Topla obkľúčili príslušníci špeciálnej a osobitnej jednotky polície spolu s pohraničnou políciou. „Keď bol obkľúčený a ocitol sa v bezvýchodiskovej situácii, otvoril paľbu smerom na policajtov a potom spáchal samovraždu použitím strelnej zbrane," uviedla Správa polície. Od prvých výstrelov na strelnici tak uplynulo takmer jedenásť hodín. Vijesti ↗
Práve tá dĺžka vyvolala počas noci spor, ktorý sa netýkal polície, ale škôl. Vláda odložila začiatok školského roka iba v Danilovgrade, hoci pátranie a blokády prebiehali aj v Podgorici a ďalších mestách. Neformálne občianske hnutie STEGA to označilo za protirečivý signál. „Ak sa občanom nariadi, aby pre ozbrojeného a nebezpečného človeka zostali doma, potom nemožno od rodičov očakávať, že bez jasného bezpečnostného posúdenia pošlú deti na ulice a do škôl," napísalo hnutie. Žiadalo, aby ministerstvo školstva a polícia zverejnili, ktoré oblasti sú ohrozené, a aby sa vyučovanie odložilo všade, kde prebieha pátranie. „Deti nesmú byť testom toho, ako štát vyhodnocuje bezpečnosť," dodalo. Vijesti ↗
Prezident Jakov Milatović uviedol, že ho správa „hlboko otriasla a zamrazila", predseda parlamentu Andrija Mandić vyzval na opatrnosť a premiér Milojko Spajić oznámil dni smútku. Vijesti ↗ Danas ↗
Zákon, ktorý platil dvanásť dní
Čierna Hora prepisovala zbraňovú legislatívu pod tlakom dvoch masakier. Dvanásteho augusta 2022 zastrelil na Cetinji Vuk Borilović desať ľudí vrátane dvoch detí. Prvého januára 2025 tam Aco Martinović zabil dvanásť ľudí, opäť aj dve deti, štyroch ťažko zranil a potom spáchal samovraždu. Bol to najhorší masaker v dejinách krajiny. Ten istý Lazar Šćepanović, ktorý teraz viedol pátranie v Herceg Novom, vtedy uviedol, že Martinović bol polícii známy — v roku 2022 uňho našli zbrane bez licencie a dostal tri mesiace väzenia, trest však nevykonali, lebo sa odvolal. Balkan Insight ↗Vláda vtedy reagovala rýchlo. Spajić vyhlásil dvojmesačnú amnestiu pre držiteľov nelegálnych zbraní a sľúbil prísnejšie tresty, po troch týždňoch ľudia odovzdali 1 535 kusov. Odborový zväz polície pritom odhadoval, že v krajine s približne 600 000 obyvateľmi je v obehu až 100 000 nelegálnych zbraní. RFE/RL ↗
Nový Zákon o zbraniach a munícii nadobudol účinnosť 19. augusta 2026, teda dvanásť dní pred streľbou v Danilovgrade. Zvýšil vekovú hranicu na získanie zbrojného preukazu z osemnásť na dvadsaťjeden rokov, skrátil platnosť povolení z desiatich rokov na päť a preberá európsku smernicu o kontrole nadobúdania a držania zbraní. Podľa Večernjih novosti ho parlamentná väčšina schválila v piatok minúty pred polnocou a bez rozpravy, čo pobúrilo opozíciu, poľovníkov aj športových strelcov. Zákon sa dotýka približne 70 000 legálnych držiteľov zbraní. Večernje novosti ↗
Podstatné je, čo z toho dopadá na prípad v Danilovgrade. Zákon výslovne upravuje aj „poskytovanie služieb športovo-rekreačnej streľby" a povolenie na zbraň podľa neho môžu získať len občania a osoby s trvalým pobytom. Prenájom zbrane na strelnici je však iná cesta k nabitej zbrani než jej vlastníctvo — a podzákonné predpisy, ktoré majú nový zákon naplniť, sa podľa jeho vlastného znenia majú prijať až do roka od nadobudnutia účinnosti, teda do augusta 2027. Sjever Crne Gore ↗
Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by strelnica porušila akýkoľvek predpis. Otázka, ktorú si Čierna Hora po tomto prípade zrejme položí, znie inak: či režim, ktorý sa tri roky sústreďoval na to, kto smie zbraň vlastniť, dostatočne pokrýva aj situácie, keď ju človek dostane do ruky na hodinu a bez vlastného preukazu.
Ruská komunita, ktorej sa od novembra zmenia pravidlá
Ruské občianstvo podozrivého je v Čiernej Hore politicky citlivý detail, nie vysvetlenie motívu. Od začiatku plnej invázie na Ukrajinu tam vzniklo vyše 5 800 firiem vlastnených Rusmi a len medzi februárom 2022 a júlom 2023 dostali ruskí občania 29 294 povolení na prechodný a trvalý pobyt, kým v roku 2021 ich bolo 6 343. Podľa údajov citovaných v rokoch 2025 a 2026 malo v krajine žiť približne 21 000 Rusov s platným pobytom. Balkan Insight ↗Od prvého novembra 2026 budú ruskí občania na vstup a pobyt v Čiernej Hore potrebovať vízum. Vláda o tom rozhodla nariadením 23. júla, teda viac než mesiac pred streľbou, a týka sa to aj občanov Bieloruska, Turecka, Číny a Saudskej Arábie. Dôvod nemá s kriminalitou nič spoločné — ide o zosúladenie vízovej politiky s Európskou úniou a o splnenie jedného zo záverečných meradiel na uzavretie kapitoly o spravodlivosti, slobode a bezpečnosti v prístupových rokovaniach. Slobodna Evropa ↗
Limity tohto pohľadu
Motív zostáva neznámy. Polícia ho nezverejnila a keďže podozrivý zomrel, súd o jeho vine nikdy nerozhodne — všetko, čo o priebehu činu vieme, pochádza z policajných vyhlásení a zo zdrojov denníka Vijesti, ktoré sa nedajú nezávisle overiť. Rekonštrukcia poradia vrážd aj údaj o streľbe z dvoch zbraní sú zatiaľ jednozdrojové.Rovnako treba oddeliť dve veci, ktoré sa v tomto príbehu ocitli vedľa seba náhodou. Zavedenie víz pre ruských občanov bolo naplánované pred streľbou. A hoci sa čin stal krátko po nadobudnutí účinnosti nového zbraňového zákona, nič zatiaľ nedokazuje, že by ho prísnejší zákon dokázal zastaviť.
Vijesti sú súkromný denník, ktorý dlhodobo patrí ku kritickým hlasom voči vládnej väčšine, Večernje novosti sú srbský provládny denník a ich hodnotenie zbraňového zákona treba čítať s týmto vedomím.
Čo sleduje hotinfo
- Vyššie štátne zastupiteľstvo v Podgorici zverejnilo motív útoku alebo uzavrelo vyšetrovanie.
- Úrady zverejnili výsledok kontroly, či strelnica pri prenájme zbrane porušila platné predpisy.
- Vláda alebo ministerstvo vnútra prijali podzákonný predpis k službám športovo-rekreačnej streľby.
- Čierna Hora zaviedla 1. novembra 2026 vízovú povinnosť pre ruských občanov.
- Ministerstvo školstva alebo vláda zaviedli pravidlo pre odklad vyučovania počas policajného pátrania.







