Čítam „Malé dejiny filozofie“ a nenachádzam filozofiu, ktorá by v niečom netrafila klinec po hlavičke, tak ako v mnohých niečo neopísateľné absentuje, sú len upriamenou pozornosťou na niečo, ale súčasne každej niečo chýba. Áno človek by chcel unikátny kľúč, ale vesmír, príroda, skutočnosť sú iné... Hovorím si, že našťastie neuchopiteľné. Ako agnostik, ale nie je to zbytočné slovo, len aby som sa ohradil, že to mám inak?