Pocit pravdivosti nikoho neoslobodí od kritiky, dôsledkov a nesúhlasu. Ale mnoho ľudí
Začalo vnímať slobodu ako „slobodu“ od kritiky, dôsledkov a nesúhlasu. Vo vlastnej mysli, vo svojom myšlienkovom svete každý sám má vybudovaný vo väčšej miere alebo aj menšej mechanizmus analýzy, sebakritiky, skepticizmu i dôverčivosti pre akúkoľvek vec či tému. V momente keď s tým ideme von, povieme to, napíšeme, vystavujeme „niečo“ svetu a musíme počítať, že svet/
Ľudia môžu reagovať ako aj nie, nemusia a môžu to ignorovať, lebo to nikoho nezaujíma. Čoraz viac ľudí sa cíti neslobodných, lebo ich vyjadrenie je neúspešné a namiesto toho aby zapracovali na vyjadrovaní tak vinia svet/ľudí, ktorí sú reakciou a spätnou väzbou na ich vyjadrenie, ale hlavne jeho obsah.