Pri tebe sa nedalo nebyť sama sebou a nemalo zmysel skrývať sa (za Evou Borušovičovou)
Najdrahšia Eva, je polnoc a ja Ti píšem. Nedalo sa skôr, čakala som, kým všetko utíchne. Vonku prší. Prišla búrka, padá hustý teplý dážď. Myslím na dúhu, ktorú si mi dnes popoludní poslala na Tomáškovej fotke z Kysúc, a rozmýšľam, či aj duše ľudí, ktorí navždy odídu, cítia dážď a slnko a vietor, vôňu rozkvitnutých líp, mäkkosť trávy na horských […]
Zdroj:
Prečítať celý článok