Niekoľko rodičov sa na jednom zo stretnutí začalo mračiť, keď zaznelo, že úlohou školy je naučiť deti dobre myslieť, cítiť a konať. Proti správnemu mysleniu a konaniu sa nikto neohradil. No dobre cítiť? Kto by predsa chcel prikazovať, ako má niekto iný veci cítiť? Ak by nás to zaujímalo vážne, medzi významnými zástancami by podľa mňa nemohol chýbať J. A. Komenský. Áno, môžeme totiž cítiť aj celkom zle. Zle cítiť je ako hrať na rozladenom hudobnom nástroji. Na príliš napnutých strunách reagujem...
Zo života učiteľa / Kto si, že mi hovoríš, čo mám cítiť?
Prečítať celý článok na postoj.sk
Obsah článku je majetkom postoj.sk
