Recenzia knihy: Hledání min - Jak si Microsoft začal hrát

Kníh o videohrách stále nevychádza dosť. Je to síce podstatne lepšie, ako kedy bolo, ale dosť to bude až vtedy, keď každá vydaná knižka venovaná videohrám nebude už sama osebe hodná pozornosti ako svojho druhu výnimočná udalosť. To len tak na úvod, aby sme Hledání min, knihu o tom, ako (ako nám vraví jej nie najpresnejší podtitul) sa Microsoft začal hrať, dostali do príslušného kontextu. Fajn, a ten kontext je teda aký? Ťažko povedať, ale skúsme to takto. Za normálnych okolností, teda ak by kníh o videohrách vychádzalo v našom, stále česko-slovenskom prostredí dosť, sotva by som po práve tejto knižke amerického herného publicistu a editora Kyle Orlanda siahol, nieto ešte, aby som si ju priamo vyžiadal na recenzovanie. Hledáni min je totiž až modelová hra, ktorá ma vlastne nezaujíma, respektíve, nezaujímala ma. Jednak preto, že z môjho uhla pohľadu išlo o čistý mainstream - nie videoherný, ale mainstream ako taký, a jednak preto, že som ju nikdy, ale naozaj, že nikdy ani len na chvíľu nehral. Casual hra, ktorá bola súčasťou operačného systému, podobne ako Solitaire a ďalšie „hry“, o ktorých som si myslel, že ich primárne hrajú ľudia, čo nie sú hráči, ba dokonca, možno videohrami pohŕdajú, alebo ich ignorujú. Úradníčky a úradníci a podobne, ľudia, ktorí síce pracujú na PC, ale je to pre nich iba nástroj, ktorému vlastne nerozumejú. Nevedia ako funguje a aj kvôli tomu najmenšiemu problému volajú technickú podporu, kde im poradia, aby to skúsili vypnúť a znova zapnúť. Veď vieme, ľudia, čo by z môjho uhla pohľadu normálnu videohru nevedeli ani len spustiť, nieto ešte ju nainštalovať, ľudia, čo trebárs vypĺňajú excelové tabuľky a vo chvíľach pracovnej záhaľky hľadajú míny. Logická hra s jednoduchými pravidlami, minimálne náročná a tak ďalej, prístupná komukoľvek, hocikomu. A dnes je z tejto hry svojho druhu ikona, legenda, ktorá má svoj príbeh. Ten sledujeme od úplných začiatkov, pričom Kyle Orland nám ho vyrozpráva naozaj maximálne detailne a polopatisticky v rámci úvodu, trinástich kapitol, poznámok a poďakovania. Spolu to má aj s tirážou 224 strán a vďaka Orlandovmu vypísanému žurnalistickému štýlu sa to čítalo ako bestseller. Ak teda čitateľa zaujímajú videohry - nie nevyhnutne ako hry, ale ako spoločenský, civilizačný a (pop)kultúrny fenomén, ktorého dosah si vôbec nemusíme uvedomovať. Hledání min totiž je, respektíve, bola hra, ktorá až modelovo ilustruje, že hranie sa ako také (hoci prostredníctvom špeciálneho, avšak relatívne jednoduchého programu) nie je záležitosťou relatívne malej skupiny ľudí - vzhľadom na celú populáciu - ale naopak, je naším spoločných civilizačným rysom, kvalitou, o ktorej sme si mysleli, že sa primárne dotýka detí a časom z nej vyrastáme, ale nie, nie je to tak. Orland rozpráva práve tento príbeh a zahusťuje ho sumou faktov, interpretácií a výkladov zaujímavých samých osebe, avšak zároveň tvoriacich celok, prostredníctvom ktorého sa dá pristúpiť k dejinám videohier ako k dôležitému a podstatnému fragmentu moderných dejín ako takých. Videohry - a Hledání min je jednou z takýchto hier - totiž moderné dejiny spoluvytvárajú. Výborným príkladom je problém tzv. morálnej paniky, ktorý si síce zvykneme spájať s iným, zdanlivo kontroverznejším popkultúrnym obsahom (vulgárne texty piesní, násilie vo filmoch, videohrách etc., pornografia v mainstreame) avšak morálnu paniku dokázalo spustiť aj čosi také zdanlivo nevinné, ako práve Hledání min. Kazilo totiž pracovnú morálku už dospelých, vychovaných jedincov. Žiada omladina, ktorá, hrajúc GTA, vyrastá pre šibenicu, ale stredný manažment, všetci tí yuppies (Young Urban Profesionals), mladí mestskí profesionáli, ktorí v osemdesiatkach nastúpili do korporácií budovať kapitalizmus a namiesto toho v deväťdesiatkach zdementneli a zinfantilneli vykladaním kariet a hľadaním mín v Microsoft Entertainment Packu, a to až tak veľmi, že bolo treba upravovať legislatívu pracovno-právnych vzťahov. Mínam vraj dokonca prepadol aj samotný Bill a tak ďalej, a tak ďalej. Hledání min je v tomto kontexte skvelá populárnou-náučná faktografia, knižka, ktorú je radosť čítať práve z pozície, v ktorej potenciálneho čitateľa nebaví len samostatné hranie, ale videohry ho zaujímajú ako také, rád o nich premýšľa a chce jednoducho vedieť viac. A dôležité je ešte čosi. Hledáni min je pilotnou knižkou novej edície vydavateľstva XZONE, nazvanej Příběhy za obrazovkou, ktorá by sa mala venovať práve dejinám konkrétnych videohier a ich širšiemu spoločenskému dopadu, a hoci sa mi nepodarilo zistiť, aké knihy majú nasledovať, predpokladám, že úspech edície je podmienený aj jej čitateľským ohlasom. Tak skúste, čítať si o videohrách zmysluplné knihy je aspoň taká zábava, ako ich hrať, v prípade Hledání min dokonca z môjho uhla pohľadu podstatne väčšia.       Názov: Hledání min: Jak si Microsoft začal hrátAutor: Kyle OrlandPreklad: Pavel SkotákVydavateľstvo: Xzone s.r.o.Jazyk: češtinaPočet strán: 224