Z ľudí viseli cencúle a umierali doma za stolom. Deň, keď zamrzlo Československo, sa nikdy nezopakoval
Beda tým, ktorým došli zápalky. Firma Ludvíka Rundta z českého Frýdku vyhorela len preto, že hasičom zamrzla voda v hadiciach. Nebolo sa čomu čudovať – v deň požiaru teplota klesla na mínus 42 stupňov Celzia, čo sa do dejín zapísalo ako deň, keď zamrzlo Československo. Počas najväčšej zimy 20. storočia zamŕzali vtáci počas letu, zamrzlo dieťa v kočíku, jeden chlapec zmrzol cestou zo školy a ľudia zasypaní v horách sa zo svojich chatrčí vykopávali ako krtkovia. Zima 1928/1929 patrí medzi najkrutejšie v histórii Československa. Po relatívne miernom decembri 1928 prišlo po novom roku extrémne ochladenie zo Sibíra, ktoré trvalo až do konca marca. Až 62 dní po sebe teplota nevystúpila nad bod mrazu. Baltské more zamrzlo, zamrzli kanály v Benátkach a po celej Československej republike teploty klesali k rekordným hodnotám. V Litvínoviciach pri Českých Budějoviciach namerali 11. februára 1929 -42,2 °C, čo dodnes zostáva národným rekordom. Meteorologička Svatava Křivancová vysvetlila, že pravdepodobnosť výskytu takéhoto mrazivého rekordu je raz za tisíc rokov, citovali Lidovky. Podľa kroník z obcí Sedlce a Boršov nad Vltavou „nie je pamätníka, kto by si pamätal takú hrozivú zimu“. Informácie o umrznutých plnili stránky novín takmer každý deň. „Všetko mešká, doprava aj práca. Fronty na uhlie pripomínajú vojnu. Inštalatéri nestíhajú rozmrazovať potrubie a železničná doprava je paralyzovaná,“ uviedol Moravskoslezský deník pri teplotách okolo 40 stupňov pod nulou. Najväčšie mrazy prišli 10. februára. „V noci na dnešok zmrzol na stráži vojak 152. pluku v Olomouci a v Opave zmrzlo dieťa v kočíku,“ napísal ten istý denník v pondelok 11. februára. Na Českobudějovicku, kde teploty klesali pod mínus 40 stupňov Celzia, umrzli dvaja muži priamo doma za stolom.
Zdroj:
Prečítať celý článok
