Podivní morskí pavúkovci z Antarktídy. Samičky kladú vajíčka, ale o celú ich ochranu sa starajú samce
Pod hrubou antarktickou vrstvou ľadu žije skupina živočíchov, ktoré na prvý pohľad pripomínajú bytosti z iného sveta. Hovorí sa im nohatky alebo morské pavúkovce (Pycnogonida). Hoci ich telá bývajú veľmi drobné, môžu mať extrémne dlhé končatiny – u niektorých antarktických druhov až desiatky centimetrov. Tento kontrast im dodáva zvláštny, až bizarný vzhľad. Morské pavúkovce patria medzi článkonožce a vyskytujú sa vo všetkých oceánoch, no najväčšími zástupcami sú práve antarktické druhy. Medzi ne patrí aj Colossendeis megalonyx, vedecky opísaná v roku 1881 počas expedície lode HMS Challenger. Napriek tomu, že sa tento druh pozoruje viac než 140 rokov, jeho rozmnožovanie zostávalo pre vedcov dlho záhadou. Pri výskume vznikli aj jedinečné videá, na ktorých je zachytené správanie morských pavúkovcov počas starostlivosti o potomstvo. Video, ktoré zachytáva antarktické nohatky a proces, počas ktorého rodič upevňuje vajíčka na podložie, si môžete pozrieť tu: Video: Starostlivosť samca o vajíčka morských pavúkovcov Tím vedcov z University of Hawaii sa v roku 2021 ponoril pod antarktický ľad s cieľom získať nové údaje o živote týchto živočíchov. Podarilo sa im nájsť väčší počet jedincov Colossendeis megalonyx, ktorí boli pravdepodobne uprostred rozmnožovania. Opatrne ich umiestnili do laboratórnych akvárií priamo v teréne, kde pokračovali v prirodzenom správaní. Vedci tak vôbec po prvý raz priamo pozorovali proces, ktorý bol dovtedy iba predmetom domnienok: Dospelé jedince vytvorili veľké želatínové zhluky, ktoré obsahovali tisíce vajíčok. Namiesto toho, aby ich samce nosili na tele – čo je bežné pri mnohých iných druhoch morských pavúkovcov – rodič vajíčka pevne pripevnil na kamenný podklad. Vedci na základe správania a známych poznatkov o pycnogonidoch predpokladajú, že ide o samca, pretože u tejto skupiny prevažuje otcovská starostlivosť. V akváriách zostali vajíčka na rovnakom mieste niekoľko mesiacov, až kým sa z nich nevyliahli larvy. Niekoľko týždňov po nakladení vajíčok si vedci všimli zaujímavý jav: povrch vajíčkových zhlukov sa začal pokrývať mikroskopickými riasami. Stačilo len pár dní a vajíčka takmer dokonale splynuli s okolím. Práve toto maskovanie môže vysvetľovať, prečo si ich počas pôvodných výprav vedci nevšimli – na dne oceánu, pokrytom riasami a usadeninami, sú takmer neodlíšiteľné. Tento výskum je dôležitý nielen ako zaujímavá zoologická pozoruhodnosť. Poskytuje nový pohľad na: Závery výskumu boli publikované v odbornom časopise Ecology a potvrdzujú, že aj dnes sa dajú objaviť úplne nové biologické poznatky u druhov, ktoré poznáme viac než jedno storočie.
Zdroj:
Prečítať celý článok