Prvý rok Trumpovej ekonomiky bol v znamení ciel, obáv z inflácie aj nátlaku na Fed

dnes 10:45 Trumpove rozhodnutia týkajúce sa ciel a politický tlak na centrálnu banku zanechali hlboké stopy na americkej ekonomike, pričom otázka efektivity jeho opatrení rozdeľuje odborníkov aj verejnosť Prvý rok druhého funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa bol v ekonomickej a obchodnej oblasti v znamení zavádzania rozsiahlych ciel, tlaku na medzinárodných obchodných partnerov aj na americkú centrálnu banku (Fed). Američania zostávajú negatívne naladení voči prezidentovej hospodárskej politike, 61 percent z nich podľa decembrového prieskumu agentúry Navigator Research nesúhlasí s jeho prístupom k inflácii a rastúcim životným nákladom. Boj proti vysokým životným nákladom pritom patril k Trumpovým kľúčovým volebným témam. Pred voľbami prieskumy ukazovali, že Trumpovi v ekonomike voliči dôverovali viac ako jeho protikandidátke. Podľa prieskumov však o túto dôveru prišiel už tri mesiace po inaugurácii. V spomínanom decembrovom prieskume potom 14 percent Trumpových voličov z roku 2024 uviedlo, že svojho hlasu ľutujú práve kvôli jeho počínaniu v ekonomike. „Sklamalo ma, ako sa vysporiadal s ekonomickými problémami, najmä s infláciou a zdravotníctvom, čo sa priamo dotklo mojej rodiny," cituje agentúra jedného z oslovených voličov. Prieskum tiež ukázal na priepasť medzi prioritami voličov a súčasnej administratívy. Kým 57 percent Američanov považuje za najdôležitejšiu tému infláciu a životné náklady, 69 percent z nich má za to, že sa vláda sústredí hlavne na migračnú politiku. V decembrovom prieskume agentúry Gallup označilo 35 percent respondentov ekonomické otázky za najdôležitejší problém, s ktorým sa ich krajina potýka. Ešte v októbri to bolo 24 percent. Všeobecné zmienky ekonomiky vzrástli na 17 percent z desiatich percent na jeseň, zatiaľ čo zmienky o inflácii ako hlavnom probléme sa zvýšili na 11 percent zo šiestich percent v septembri. Miera inflácie v Spojených štátoch v decembri predstavovala 2,7 percenta. Medzimesačne sa ceny v decembri zvýšili o 0,3 percenta. Ceny potravín medziročne stúpli o 3,1 percenta. Ešte výraznejší bol nárast cien plynu, ktoré sa zvýšili o 10,8 percenta, a elektriny, ktorá zdražela o 6,7 percenta. Vláda však stále pripomína, že sa znižujú ceny pohonných hmôt. Podľa prieskumu pre Fox News vysoké ceny a inflácie znepokojujú 90 percent oslovených, 61 percent dokonca extrémne. Podľa tohto prieskumu tiež 72 percent Američanov nepovažuje ekonomickú situáciu v krajine za dobrú. Pokiaľ ide o osobnú finančnú situáciu, 44 percent respondentov má pocit, že sa zhoršuje, podľa 45 percent zostáva rovnaká a 11 percent vníma, že sa ich situácia zlepšuje. Dlho nebolo jasné, ako vážne Trump myslí svoje sľuby zaviesť vysoké clá na dovoz z väčšiny krajín sveta. Napokon 2. apríla oznámil plošné desaťpercentné clá a nad to ešte často výrazne vyššie clá na jednotlivých partnerov, ktoré nazval recipročnými. O tomto dni hovoril ako o dni oslobodenia. Podľa ekonómov z Yaleovej univerzity po započítaní všetkých aktuálne platných opatrení priemerná colná sadzba na dovoz do USA pre spotrebiteľov predstavuje 16,8 percenta, najviac od roku 1935. Aj po presune spotreby bude priemerná sadzba predstavovať 14,4 percenta. Zároveň podľa týchto výpočtov cla v súčasnej podobe zníži ročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) Spojených štátov o 0,5 percentuálneho bodu za rok 2025 a o 0,4 percentuálneho bodu za rok 2026. Ešte v apríli však ekonómovia hovorili o priemernej sadzbe 28 percent, najvyššej od roku 1901, a negatívnom vplyve na vlaňajší rast HDP v rozsahu 1,1 percentuálneho bodu. Časť dovozných prirážok Trump totiž neskôr zrušil či znížil, okrem iného po sérii dohôd, napríklad s EÚ, Spojeným kráľovstvom, Japonskom, Južnou Kóreou či Vietnamom. Na dovoz z EÚ prezident oznámil takzvanú recipročnú sadzbu 20 percent. Jej zavedenie potom opakovane odložil, ale zároveň pohrozil aj jej zvýšením na 50 percent. Po uzavretí obchodnej dohody nakoniec Trump vydal exekutívny príkaz, podľa ktorého nebudú clá na dovoz z EÚ prekračovať 15-percentnú sadzbu. To viedlo aj k zníženiu cla na dovoz áut a ich dielov z EÚ na 15 percent od vlaňajšieho augusta, dovtedy platila súhrnná sadzba 27,5 percenta. Výrazne sa menili clá na dovoz z Číny, v jednej chvíli bola úhrnná sadzba až 145 percent. Na dovoz tovaru z USA do Číny potom platila 125-percentná prirážka. Podľa analytikov išlo v podstate o zmrazenie obojstrannej obchodnej výmeny. Na jeseň sa obe strany dohodli na zmiernení obchodného napätia. Na dovoz z Číny tak teraz platí základná desaťpercentná sadzba (takzvané recipročné) a desaťpercentné clo uložené v reakcii na údajné pašovanie ingrediencií využívaných pri výrobe drogy fentanyl. Odlišne Trump pristupuje k severoamerickým partnerom Kanade a Mexiku. Aj v ich prípade sa striedajú obdobia výraznej eskalácie a deeskalácie. Krajín, ktoré sú signatármi dohody o voľnom obchode USMCA, sa netýka takzvané recipročné clo, a to ani základná sadzba desať percent. Na druhej strane tieto krajiny čelili vysokým fentanylovým clám. Neskôr však Washington zaviedol výnimky práve na tovar spĺňajúci kritériá dohody USMCA, teraz zahŕňajú 90 percent kanadského a veľkú časť mexického vývozu do USA. Od začiatku druhého mandátu Trump dlhodobo kritizuje Fed a jeho šéfa Jeroma Powella kvôli pomalému a nedostatočne razantnému znižovaniu úrokových sadzieb, ako Trump tvrdí. Už v apríli server CNBC napísal, že Trumpove útoky na šéfa Fedu a tlak na znižovanie sadzieb vyvolávajú otázky ohľadom nezávislosti centrálnej banky. Powellov mandát na čele inštitúcie sa síce skončí tento rok v máji, ale jeho členstvo v jej Rade guvernérov sa končí až v roku 2028. V nedeľu 11. januára Powell oznámil, že mu ministerstvo spravodlivosti hrozí trestným stíhaním kvôli výdavkom okolo 2,5 miliardy dolárov na rekonštrukciu budov Fedu. Suma je výrazne vyššia, ako aká bola pred rokmi schválená. Powell to označil za zámienku pre ďalší tlak na centrálnu banku, aby znížila úrokové sadzby. „Ide o to, či Fed bude môcť naďalej určovať úrokové sadzby na základe dát a ekonomických podmienok, alebo či bude menovú politiku určovať politický tlak a zastrašovanie," uviedol. Za Powella sa potom postavili lídri hlavných centrálnych bánk sveta. Americká ekonomika napriek neistote a varovaniam ekonómov pred dopadmi ciel naďalej vykazuje rast. Hrubý domáci produkt sa v treťom kvartáli v celoročnom prepočte zvýšil o 4,3 percenta. Rast tak prekvapivo zrýchlil z 3,8 percenta v druhom štvrťroku. Podľa časti ekonómov vplyv ciel vyrovnáva súčasný rozmach investícií a výstavby dátových centier v súvislosti s umelou inteligenciou. „Kapitálové výdavky na dátové centrá, pokročilé čipy a ďalšie vybavenie pre umelú inteligenciu boli hlavným motorom rastu HDP v druhom a treťom štvrťroku 2025," uviedol prezident Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu Adam Posen. „Investície do AI a z nich plynúce pravdepodobné zvýšenie produktivity môžu do veľkej miery kompenzovať pokles spôsobený účinkom ciel a deportácií, ktoré sa prejavia v roku 2026," dodal s tým, že ale investičný boom spoločne s budúcim znižovaním úrokových sadzieb môžu ďalej tlačiť na infláciu. Pre nahlásanie príspevku porušujúceho pravidlá sa prihláste, alebo vyplňte formulár. Umelá inteligencia v roku 2026 prejde do hybridnej fázy kombinujúcej klasické výpočty, generatívnu AI a postupne aj kvantové technológie Dochádza k tektonickému posunu, ktorý neriadia odbory ani politici, ale algoritmy. Najbližšie roky môže nastať definitívny koniec práce v podobe, v akej existovala po celé desaťročia Prezident Trump plánuje zvýšiť dovozné clá, ak sa Európa nezodpovedá jeho želaniu kúpiť Grónsko, čím riskuje podkopanie vzťahov s dlhoročnými spojencami. Reakcia európskych lídrov je však jasná: transatlantická jednota bude zachovaná Dopyt po elektrine rastie po celom svete v súvislosti s rozvojom dátových centier pre umelú inteligenciu a používaním elektromobilov