Po sviatkoch prichádza vytriezvenie. Účty, splátky a pocit, že peňazí je málo. A k tomu Blue Monday

Tretí pondelok v januári si každoročne vyslúžil nelichotivú prezývku najdepresívnejší deň v roku. Takzvaný Blue Monday tento rok pripadá na 19. január a hoci ide skôr o symbolický pojem než vedecký fakt, vystihuje realitu, ktorú mnohí ľudia po sviatkoch prežívajú. Krátke dni, nedostatok slnečného svetla, návrat do pracovného režimu či vyššia únava sa v tomto období spájajú s ďalším výrazným faktorom, a to peniazmi. Práve tie sú podľa dostupných dát jedným z najsilnejších zdrojov stresu a pocitu nespokojnosti. Podľa údajov OECD pociťuje finančný stres až 70 percent Európanov. Prieskum agentúry Ipsos pre investičnú spoločnosť Finax zároveň ukazuje, že financie sú najčastejšou bariérou, ktorá Slovákom bráni v pocite šťastia. Január tento tlak ešte zosilňuje. Domácnosti si v ňom naplno uvedomujú výdavky z konca roka, stretávajú sa s vyššími účtami za energie a citlivejšie vnímajú splátky úverov. Finančná nepohoda sa tak prirodzene prenáša aj do psychickej roviny. Dáta ukazujú, že Slovákom v pocite šťastia najviac bráni nedostatočný príjem, ktorý uvádza 32 percent respondentov, vysoké náklady na život vníma ako problém 24 percent ľudí a rovnaký podiel uvádza aj zdravotné ťažkosti. Až šesť z desiatich Slovákov je presvedčených, že keby zarábali viac, boli by šťastnejší. Tento predpoklad však naráža na ekonomickú realitu. Analytici Finaxu očakávajú, že mzdy budú v najbližšom období rásť len miernym tempom, približne na úrovni inflácie. Reálne si tak domácnosti výrazne neprilepšia, zachovajú si skôr súčasnú kúpnu silu. Práve v tomto kontexte sa do popredia dostáva význam finančnej disciplíny a aktívneho prístupu k osobným financiám. „Tento rok bude kľúčové klásť dôraz na zodpovedné hospodárenie. Obzvlášť by sme sa mali zamerať na naše výdavky, ak spotreba presahuje 40 percent platu a splátky úverov viac ako 30 percent mesačných príjmov. Zbaviť by sme sa mali najmä dlhov s úrokom nad päť percent. Základom zníženia finančného stresu je aj finančná rezerva, ideálne budovaná trvalým príkazom po každej výplate,“ uvádza Linda Gáliková z Finaxu. Zaujímavé pritom je, že subjektívne vnímanie šťastia a finančnej pohody sa výrazne líši podľa správania ľudí k vlastným peniazom. Podľa dát Finaxu sú ľudia, ktorí pravidelne investujú, spokojnejší a pociťujú nižší finančný stres než zvyšok populácie, a to v pomere 84 percent oproti 69 percentám. Finančná rezerva a dlhodobé investovanie totiž neprinášajú len potenciál vyššieho majetku, ale najmä pocit kontroly, istoty a pripravenosti na budúcnosť. Odborníci zároveň upozorňujú, že finančný stres nesúvisí výlučne s výškou príjmu. Často ho zvyšuje absencia rezervy, chýbajúci dlhodobý plán či pasívne držanie úspor na bežných účtoch, ktoré domácnosti robí zraniteľnejšími voči nečakaným výdavkom. Už samotné nastavenie rozpočtu a prvé kroky k systematickému budovaniu finančnej istoty majú pozitívny vplyv nielen na stav peňaženky, ale aj na psychickú pohodu. Blue Monday tak môže byť paradoxne vhodnou pripomienkou, že dnes má každý k dispozícii viac nástrojov na správu financií než kedykoľvek predtým. Záujem o vlastné peniaze, pravidelné sporenie a investovanie patria medzi najúčinnejšie spôsoby, ako znížiť finančný stres a vybudovať stabilnejší a pokojnejší život. Nielen v januári, ale počas celého roka.