Boston zasiahla dvojmetrová vlna vriacej melasy. Od „tekutej smrti“ uplynulo už viac než sto rokov

Katastrofa, ktorá sa odohrala 15. januára 1919 v bostonskej štvrti North End, patrí medzi najneobvyklejšie udalosti, aké moderné dejiny poznajú. V priebehu niekoľkých sekúnd sa z bežného dňa stal chaos, keď praskol obrovský zásobník melasy a do ulíc sa vyvalila masa hustej tmavej tekutiny. Táto udalosť, dnes známa ako Great Molasses Flood, si vyžiadala desiatky obetí a zásadne zmenila stavebné predpisy v USA. V stredu predpoludním bolo na Boston neobvykle teplo – teplota sa vyšplhala až na približne 12 °C. V ten istý čas stálo v prístave obrovské oceľové silo spoločnosti Purity Distilling Company, vysoké približne 15 metrov a s kapacitou okolo 8,7 milióna litrov melasy. Krátko po poludní bolo v okolí počuť hlasné pukanie, ktoré niektorí svedkovia prirovnali k zvuku streľby. Tlak vo vnútri nádrže prudko rástol a kovová konštrukcia už nedokázala vzdorovať. Nádrž sa roztrhla a na ulicu sa vyvalila obrovská vlna melasy, ktorá dosahovala výšku približne dva a pol metra. Historické dokumenty uvádzajú, že masa hustej tekutiny sa pohybovala rýchlosťou až 56 km/h, čo je vzhľadom na hustotu melasy prekvapivo veľa. Sila prúdu bola dostatočná na to, aby strhla priečelia domov, poškodila nosné stĺpy nadzemnej železnice a zasypala desiatky ľudí a zvierat. Melasa bola v momente nehody veľmi teplá a tekutá, ale okamžite po výbuchu sa začala rýchlo ochladzovať, čím hustla a vytvárala lepivú pascu. Záchranári bojovali s terénom, ktorý pripomínal bažinu – každý krok sa menil na namáhavé brodenie v niekoľkocentimetrovej vrstve lepkavej hmoty. Bilancia katastrofy je presne zdokumentovaná: Čistenie trvalo celé týždne a melasa sa rozšírila až do bostonského prístavu, ktorý zostal dočasne sfarbený dohneda. Mnohí miestni tvrdili, že sladkastý zápach melasy bolo cítiť v tejto časti mesta ešte dlhé roky. Príčiny katastrofy sú dnes jednoznačné. Následné vyšetrovanie a súdny proces odhalili kombináciu technických nedostatkov a nedbalosti: Nádrž bola vybudovaná narýchlo a jej projekt neposúdil kvalifikovaný inžinier. Oceľové steny boli príliš tenké a nity nedostatočne pevné, čo sa potvrdilo aj počas súdnych expertíz. Melasa z nádrže dlhodobo presakovala. Obyvatelia dokonca opisovali, že deti si zvykli zbierať sladké kvapky pod stenami. Zamestnanci namiesto opravy nádrž natreli hnedou farbou, aby boli škvrny menej viditeľné. Tesne pred tragédiou bola do tanku prečerpaná čerstvá várka melasy, ktorá bola teplejšia než tá pôvodná. Rozdiel teplôt a proces kvasenia mohli zvýšiť tlak natoľko, že oslabená konštrukcia už nedokázala odolať. Rodiny obetí a zranení obyvatelia podali na firmu žalobu. Proces trval šesť rokov a bol jedným z prvých rozsiahlych prípadov, kde sa prejednávala zodpovednosť veľkej korporácie za nedbalosť. Výsledkom bolo rozhodnutie, že spoločnosť United States Industrial Alcohol musí zaplatiť odškodné vo výške okolo 600-tisíc dolárov, čo v dnešnej hodnote predstavuje približne 10 miliónov USD. Prípad priamo viedol k zásadným reformám stavebných predpisov v USA. Od tejto udalosti sa začali vyžadovať: Dnešný North End je pokojnou a obľúbenou bostonskou štvrťou, ktorá sa spája najmä s talianskou komunitou a gastronomickou tradíciou. No archívy mesta stále uchovávajú spomienku na deň, keď sa ulice premenili na rieku hustej melasy. „Veľká melasová potopa“ je dodnes citovaná ako jeden z najnaliehavejších príkladov toho, čo sa môže stať, keď je bezpečnosť na druhej koľaji. Ide o udalosť, ktorá sa skutočne stala a jej detaily sú zdokumentované v dobovej tlači, policajných správach aj neskorších odborných štúdiách.