Čo je problém umelého oplodnenia / O umelom oplodnení a úplnom evanjeliu života

Nazýva to prorodinnou a prolife snahou na pomoc „americkým rodinám, aby mali viacej detí.“ Tento úmysel a cieľ sú síce šľachetné, no umelé oplodnenie v skutočnosti rozličnými spôsobmi podkopáva ľudskú dôstojnosť, manželstvo a rodinný život. V prvom rade však niekoľko slov ľuďom počatým prostredníctvom umelého oplodnenia, aj tým, čo bojujú s neplodnosťou, a aj širšie tým, ktorí majú problém prijať tento aspekt učenia Cirkvi, ktorý sa možno zdá neintuitívny, mätúci, či dokonca tvrdý. ■      Vy, čo ste boli počatí prostredníctvom umelého oplodnenia, vedzte, že ste darom, nielen pre svojich rodičov, ale aj pre nás všetkých. Bez ohľadu na to, ako bol kto počatý, je každá ľudská bytosť stvorená na Boží obraz a podobu – preto ju Boh miluje a má tú istú nenarušiteľnú dôstojnosť ako každý jeden z nás. ■      Vy, čo bojujete s neplodnosťou, kráčam spolu s vami vo vašom utrpení. V ľudskom srdci je hlboká túžba milovať a byť milovaný. Manželia sa túžia stretnúť v manželskej intimite a priviesť na svet nový ľudský život. Keď sa táto túžba nenaplní, môže to spôsobiť sklamanie, napätie, hanbu, závisť, hnev a zúfalstvo. ■      Podobne ako mnohé iné utrpenie je neplodnosť súčasťou tajomstva prvotného hriechu a zraneného, padnutého sveta, v ktorom žijeme. Boh nás však povoláva niesť tento kríž vznešene a dôstojne. Svoj kríž však nemusíme niesť sami. V utrpení sa s nami stretáva Ježiš. Kráča s nami, túži nás uzdraviť a dúfa, že pochopíme dobro, ktoré on dokáže vytvoriť z utrpenia. Ako krásne hovoria Sestry života: „Ježiš púšť dôverne pozná a túži sa na nej s nami stretnúť, až kým občerstvení nebudeme môcť s ním spočívať v zasľúbenej zemi.“ Cirkev podporuje technológie a lekárske zásahy, ako je aj restoratívna reprodukčná medicína, ktoré pomáhajú manželským párom riešiť základné príčiny neplodnosti a dosahujú tehotenstvo prirodzene prostredníctvom pohlavného spojenia. Tieto zásahy sú často veľmi úspešné. Vzhľadom na množstvo ľudí s ťažkosťami v oblasti reprodukčného zdravia si tieto snahy zasluhujú väčšiu angažovanosť zo strany našich vedeckých a lekárskych kapacít. Neplodnosť sa však nedá vždy úspešne riešiť, či už pomocou restoratívnych prostriedkov alebo umelého oplodnenia. Restoratívne možnosti však poskytujú párom veľkú nádej a príležitosť, a zároveň rešpektujú dôstojnosť ľudského života, manželstva, rodinného života a cirkevného učenia. Keď sa však vrátime k nedávnej iniciatíve vlády prezidenta Trumpa, jestvuje niekoľko kľúčových dôvodov, prečo je tento krok eticky chybný a morálne pomýlený. Naša konferencia katolíckych biskupov USA vo svojej reakcii hovorí: „Priemysel umelého oplodnenia sa správa k ľudským bytostiam ako k výrobkom a zmrazuje alebo zabíja milióny detí, ktoré sú vybrané na transfer do maternice alebo neprežijú.“ Dôležité je pochopiť, že pri takmer každom cykle umelého oplodnenia sa v laboratóriu vytvorí oveľa väčšie množstvo embryí, než je možné či žiaduce implantovať do maternice zamýšľanej matky. Tie, čo implantované nie sú, sú buď zničené, zmrazené naneurčito alebo odstúpené, čo má často za následok to, že sa tieto maličké ľudské bytosti stávajú obeťami medicínskych experimentov. Pri umelom oplodnení sa často stáva, že sa do maternice implantuje viacero embryonálnych ľudských bytostí, ktoré prežijú, no potom sa „eliminujú“, lebo môžu ohroziť život a zdravie matky. Inými slovami, život týchto detí sa ukončuje prostredníctvom „selektívne redukčných“ potratov. Nič z tohto nie je prolife ani prorodinné. Odmieta to ľudskú dôstojnosť ako aj skutočnú hodnotu jednotlivých ľudských životov a stáva sa tak jedným z najjasnejších príkladov „kultúry vyhadzovania“, pred ktorou nás varoval pápež František. Na základnej teologickej rovine umelé oplodnenie podkopáva manželský akt ako prirodzený prostriedok na dosiahnutie tehotenstva. Nový život sa pri umelom oplodnení netvorí prostredníctvom láskyplného aktu medzi mužom a ženou v súlade s Božím plánom pre životodarnú lásku, ale spolieha sa na zdravotníkov a iných technikov pri výrobe nových životov – niektoré na ponechanie, niektoré na vyhodenie – splynutím spermie a vajíčka v Petriho miske. Ako poznamenal John Haas, etik v Národnom katolíckom centre pre bioetiku: Pri umelom oplodnení sa deti vytvárajú technickým procesom podliehajúcim „kontrole kvality“ a keď sa zistí, že sú „chybné“, sú eliminované. Tieto deti sú už pri svojom vzniku úplne podriadené arbitrárnym rozhodnutiam, ktoré ich privádzajú k bytiu. Pri procese umelého oplodnenia sa občas používajú spermie alebo vajíčko od „donora“ – človeka, ktorý je platený, aby poskytol genetický materiál, a potom naveky odíde. Tak vznikajú hlboké obavy o prirodzené práva detí nadobudnúť existenciu v milujúcom objatí vlastnej biologickej matky a otca. Ďalšou morálnou dilemou, ktorá vzniká pri umelom oplodnení, je tá, čo robiť s miliónmi detí v embryonálnom štádiu, ktoré sú zmrazené v tekutom dusíku a potom sa „uložia“ do nejakého laboratórneho skladu. Majú sa vyhodiť? Uchovávať, až kým im nejaká etická technológia alebo zásah nedokáže zabezpečiť gestáciu a narodenie? Má sa na nich experimentovať? Kto bude regulovať predaj embryí? Tieto praktické problémy – ktoré nastávajú v takmer úplne neregulovanom priemysle umelého oplodnenia – vrhajú ďalšie svetlo na neľudskú a nemorálnu praktiku, akou je umelé oplodnenie, a ukazujú, prečo je táto cesta posiata morálnymi dilemami. Ryan Anderson, prezident Centra pre etiku a verejnú politiku, poznamenáva, že tieto kroky prezidenta Trumpa sú „najmenšie zlo z toho, čo sme mohli čakať.“ Nakoniec nevyplýva v súvislosti s umelým oplodnením žiadna povinnosť pre zamestnancov, štátne dotácie ani porušovanie náboženskej slobody či práv svedomia, ako sa spočiatku obávalo. Sú tam aj ustanovenia o „komplexnej a holistickej restoratívnej medicíne,“ ktoré môžu podporiť etickejšie možnosti. Rozhovory o dôstojnosti ľudského života a manželstva, rodiny a umelom oplodnení môžu byť zložité. Boh nás však povolal, aby sme boli svedkami dobra, pravdy a krásy ľudskej osoby a ľudských vzťahov – evanjelia života a kultúry lásky, po ktorej túži pre našu krajinu. Preto, ako hovorí Ježiš: „Nebojte sa!“ Majte odvahu byť svedkami a hlásateľmi evanjelia života v jeho plnosti.  Z anglického originálu preložil Matúš Sitár. J. E. James D. Conley je biskup v meste Lincoln v štáte Nebraska, národný biskupský poradca Katolíckeho lekárskeho združenia a predseda Biskupského poradného výboru Aliancie katolíckych zdravotníckych organizácií. Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha. Pomôžte nám šíriť hodnotné články a názory Prajete si vypočuť audioverziu článku? Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne. Pridajte sa k našim podporovateľom.