Dovládne koalícia do konca? Ministri si posielajú odkazy a hádajú sa. Politológ: Danko si asi vytiahol najkratšiu zápalku

Koalícia začína predvolebný rok škriepkami. Jej predstavitelia nešetria vzájomnou kritikou a nahlas hovoria, že na stoličkách súčasných ministrov by si vedeli predstaviť iné tváre. Ovácie nad návrhom o znížení trestov za extrémizmus nezažíva ani SNS. Partneri ju zatiaľ hodili cez palubu a ani jeden ju verejne nepodporil. Na šarvátky sa z diaľky pozerá premiér Robert Fico (Smer), ktorý SNS a Hlasu odkazuje jednoduchú otázku: „Chcete dovládnuť?“. Minister športu Rudolf Huliak (nom. Smeru, Strana vidieka) smeroval tento týždeň výhrady nielen k ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer) a bývalému vicepremiérovi pre plán obnovy Petrovi Kmecovi (Hlas), ale aj priamo na najvyššie miesta. „Mne chýba trošku v tomto vedení štátu nejaká koncepcia,“ povedal pre Joj24. No bol to práve premiér, kto mu dopomohol k ministerskému postu. Huliak pripomenul aj jazvu, ktorú mu spôsobil prezident Peter Pellegrini, keď vrátil do parlamentu jeho zákon o hazarde. Vychválil akciovku Tipos, ktorá sa pod jeho vedením stala šiestym najvýznamnejším štátnym podnikom z pohľadu množstva „odovzdaných peňazí do nášho štátneho rozpočtu“ a označil za nepochopiteľné, že zákon ešte neplatí. „Na jednej strane ideme konsolidovať, na druhej strane mne bránia doniesť zisky do štátneho rozpočtu v sumách nad 100 miliónov a niektorí ministri si potom spravia za 180-tisíc machovú stenu a tvária sa, že je to v poriadku v rámci konsolidácie,“ vyhlásil Huliak s narážkou na rekonštrukciu bývalej vojenskej ubytovne Hviezda, známej ako „kukurica“, v gescii Kaliňáka. Pri machovej stene sa však nezastavil. „Málo vidíte tých káuz? Voderady kúpené, ktoré sa nevedeli predať za päť miliónov, sa dnes predali za 17 či 18 miliónov. Ako nehnevajte sa na mňa, toto už musí vidieť aj sprostý,“ povedal na margo bývalého outletu. Prípad spopularizovala najmä influencerka Ema Lacová, ktorá v reakcii pre portál 360tka označila kúpu skrachovaného nákupného parku slovom „slayáda“. Ona a jej otec Gustáv Laca stoja za firmou, ktorá predala pozemky a budovy outletu Národnému inovačnému a technologického centrum (NITC) za 17 miliónov eur. Pritom predtým sa ho nepodarilo vo verejných dražbách predať ani za päť miliónov eur. Spoluzakladateľom NITC bol aj Kmecov úrad. V kauze sa tento týždeň ozval generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ako informoval, prokurátor odboru závažnej kriminality začal trestné stíhanie pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v prípade kúpy outletu Voderady. Odborník z Prešovskej univerzity v Prešove, politológ Michal Cirner, sa domnieva, že v pozadí ide o presadenie vlastných záujmov. „Verejná kritika koaličných partnerov demonštruje, že bude lepšie týmto záujmom vyhovieť, pretože budú mediálne a politické problémy pokračovať, respektíve akcelerovať,“ myslí si. Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave podotýka, že Huliak je šéfom malej mimoparlamentnej strany, ktorý chce dať o sebe vedieť. Hoci sa tvári, že nie je súčasťou systému, opak je pravdou, a je podľa neho spoluzodpovedný za stav, v akom je Slovensko. „Vyjadrenia pána Huliaka sú, ako keď hodíte kameň do vody. Spočiatku to poriadne rozvíri vodu, ale po pár sekundách je hladina vody opäť pokojná,“ komentoval. Nespokojnosť vyjadril tento týždeň aj poslanec SNS Roman Michelko. Naznačil, že by k zmene malo dôjsť na poste ministra spravodlivosti, ktorým je Boris Susko zo Smeru. Najradšej by bol, keby ho vymenil Tibor Gašpar (Smer). Poslanec SNS Suska už v minulosti kritizoval, no tentoraz o ňom povedal, že je slabým ministrom. V októbri sa vyjadril podobne. „Aj vnútri koalície, ako hovorím, je veľká nespokojnosť s ministrom spravodlivosti Suskom, že sa nerobia nejaké zásadnejšie úpravy v trestných kódexoch,“ uviedol. Spomínal to v súvislosti s trestami za extrémizmus a Danielom Bombicom. „Môžeme kritizovať niektoré jeho výroky, agresivitu a neviem čo všetko, ale predstava, že niekto za verbálne útoky je tak dlho väzobne stíhaný, a to čo si robia súdy, to je už absolútne neslýchané,“ vyjadril sa Michelko. Špecializovaný trestný súd označil v tejto súvislosti za „chorý prvok v slovenskej justícii“. „Nie je to náš rezort. Keď nadávate, nadávajte na správnej adrese. Nás to štve a môžem povedať, že to štve aj viacerých ľudí z koalície, a áno aj zo strany Smer. Mali by to riešiť,“ pokračoval Michelko s tým, že pripravujú zákon, ktorý by „najväčšie zrúdnosti“ zmenil a mohol by byť pripravený zhruba do polroka. Netrvalo ani celých šesť mesiacov a poslanci SNS Dagmar Kramplová, Adam Lučanský a Milan Garaj prišli začiatkom roka s návrhom na zmeny v Trestnom zákone. Najmenšia koaličná strana v rámci nej navrhuje úpravu trestných sadzieb pri extrémistických trestných činoch. Trio odôvodnilo úpravu tým, že sadzby treba racionálnejšie nastaviť. V praxi sa podľa poslancov ukazujú problémy, ktoré vyplývajú z neprimerane prísnych trestov. Hovoria, že sa ukladajú aj v situáciách, kedy absentuje priama ujma a kde závažnosť skutku spočíva v abstraktnom ohrození. Pri viacerých trestných činoch navrhujú znížiť hornú hranicu trestnej sadzby. Napríklad aj pri skutku založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu práv a slobôd. Namiesto jedného až piatich rokov, ako je tomu teraz, by páchateľ mohol byť potrestaný „až na dva roky“. Hornú hranicu by znížili aj v pri prejave sympatie k takémuto hnutiu, pri hanobení národa, rasy a presvedčenia, pri popieraní a schvaľovaní holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti a pri podnecovaní k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Ak by návrh prešiel, z Trestného zákona by vypadli napríklad aj paragrafy o výrobe, rozširovaní a prechovávaní extrémistických materiálov. Podpory u koaličných partnerov sa však SNS zatiaľ nedostalo. Hlas deklaroval, že nepodporí trestnú novelu, pretože je v priamom rozpore s hodnotami, na ktorých stojí Slovensko. V čase nárastu radikalizácie mladých ľudí nemôže vysielať signál, že je spoločnosť k extrémizmu zhovievavejšia. „Je proti všetkému, čo nás ako národ a občanov SR hodnotovo definuje,“ argumentovala strana. Slováci nie sú podľa nej národ, ktorý by bol pripravený robiť kompromisy s extrémizmom. „Tento návrh nečíta našu históriu ani naše hodnoty správne,“ reagovala. Strana ďalej uviedla, že úlohou nie je legitimizovať nenávisť, zľahčovať popieranie historických zločinov ani zamieňať šírenie nenávisti za slobodu slova. „Slovensko potrebuje spolupatričnosť, ľudskosť a zodpovednosť, nie normalizáciu ideológií, ktoré v minulosti priniesli utrpenie, strach a smrť. Štát musí stáť pevne na strane človeka a jeho dôstojnosti,“ vyhlásila. Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa pritom v minulosti zúčastnil debaty s Danielom Bombicom, ktorý už v tom čase čelil obvineniam zo šírenia extrémizmu a viacerým medzinárodným zatykačom. Rezort justície reagoval, že návrh SNS bude ešte predmetom debaty všetkých koaličných partnerov. O téme je podľa ministerstva treba viesť odbornú aj politickú diskusiu. „Ide o záležitosť, ktorá sa dotýka celej koalície, preto bude predmetom spoločnej debaty všetkých koaličných partnerov,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu. Susko o deň neskôr spresnil, že ministerstvo nekonzultovalo s SNS konkrétne paragrafové znenie návrhu. Podotkol, že novela je iniciatívou parlamentných zákonodarcov. „Každý poslanec má na to právo. Nikomu v tom neviete zabrániť,“ podotkol. Podľa Suska treba rozlišovať medzi extrémizmom a slobodou prejavu a šírením vlastných myšlienok a názorov. „Predpokladám, že koalícia sa o tom ešte bude baviť a urobí z toho nejaký záver. Analyzujeme to aj z medzinárodného hľadiska,“ dodal minister. S návrhom z dielne skupiny poslancov SNS nesúhlasí ani Rada prokurátor SR a ozvala sa aj katolícka cirkev. Predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober reagoval, že diskusia o novele je znepokojivým signálom o tom, čo spoločnosť považuje za prípustné a čo je už za hranicou ľudskosti. Politológ Štefančík sa domnieva, že za návrhom SNS nie je „lovenie“ nových voličov, ale skôr recipročný krok. „Iba sa chce odvďačiť tomu, kto im pred voľbami 2023 výrazne pomohol. A tým pánom je extrémista Bombic. Po voľbách 2023 sa stalo zvykom, že sa tu zákony píšu pre konkrétnych ľudí a toto je ten z tých prípadov. Nič viac by som v tom nehľadal,“ skonštatoval politológ. Ak by návrh prešiel, mohli by sa prinavrátiť praktiky z čias fašistického štátu. „V každom prípade by prípadné schválenie takéhoto návrhu znamenalo pre Slovensko katastrofou. Zdvihnutá pravica by sa tu totiž po viac ako 80 rokoch mohla začať ukazovať znovu,“ myslí si Štefančík. Cirner sa domnieva, že spomínané zmeny Trestného zákona si želá „niekto“ v koalícii, no pripadlo strane Andreja Danka, aby návrh komunikovala. „SNS buď ostal čierny Peter alebo sú v koalícii na špinavú prácu, pretože tento návrh je značne nepopulárny a v SNS si museli byť vedomí, že to bude mať silné mediálne pokrytie. Jednoducho, niekto v koalícii si tieto zmeny želá a SNS sa pod to podpísala. Asi si na koaličnej rade pán Danko vytiahol najkratšiu zápalku,“ myslí si. Téma znižovania trestov za extrémizmus zrejme len tak „nevyšumí“. Podľa Štefančíka bude žiť dovtedy, kým bude Bombic vo väzbe. Ak by ho sudca prepustil, zanikne. „Je však mimoriadne komické sledovať, ako sa z predsedu Smeru Fica, človeka s úmyslom postaviť múr proti extrémizmus, sa sám extrémistom spoluprácou s inými extrémistami stáva,“ komentoval politológ. Šéf Smeru ešte v novoročnom príhovore označil rok 2026 za predvolebný so slovami „a tak aj bude vyzerať“. Najpodstatnejším zákonom bude pre neho štátny rozpočet na rok 2027. „Mám taký pocit, že niekedy aj vo vládnej koalícii ako keby nechápali význam, čo je to suverenita a čo je to silné postavenie Slovenska,“ povedal. Koaličným partnerom, ktorí sa hádajú, chce smerovať len jeden otáznik. „Otázka je veľmi jednoduchá, páni z vládnej koalície – chcete dovládnuť? Ja mám obrovský záujem, aby táto vláda bola silná a stabilná, pretože inak neprežijeme,“ pokračoval. Domnieva sa, že Slovensko potrebuje teraz, rovnako ako v