Slovensko má za sebou prvý rok povinného triedenia textilného odpadu, odhalil slabé miesta systému

Slovensko má za sebou prvý rok povinného triedeného zberu textilného odpadu. Podľa spoločnosti TRIBTEX, ktorá sa venuje zberu, triedeniu a spracovaniu textilu, systém v praxi naráža na nedostatok spracovateľských kapacít, nejasné financovanie a chýbajúci duálny zber použiteľného a odpadového textilu. Bez systémových úprav podľa odborníkov hrozí, že povinnosť neprinesie očakávaný environmentálny efekt. Zber textilu na Slovensku nie je novinkou, opätovne použiteľný textil sa prostredníctvom zberových organizácií zameraných iba na textil zbiera už viac ako desať rokov. Nová legislatíva však bez jasných pravidiel, financovania a infraštruktúry preniesla zodpovednosť najmä na samosprávy, ktoré na túto úlohu neboli pripravené. „Povinnosť vznikla, ale systém nebol dobudovaný. Obce majú textil zbierať, no nikto im jasne nepovedal, čo s ním ďalej a kto to zaplatí,“ upozorňuje odborník na zber, triedenie a spracovanie textilu zo spoločnosti TRIBTEX Juraj Kunák. Systém zberu a spracovania textilu však na Slovensku naráža aj na ľahostajnosť časti obyvateľov, vhadzovanie úplne iných druhov odpadu do textilných kontajnerov, vandalizmus a vykrádanie zberných nádob. Najväčším problémom sa podľa spoločnosti TRIBTEX ukazuje byť finančná náročnosť zberu a spracovania textilného odpadu. Poplatky za zber a triedenie opätovne použiteľného textilu prostredníctvom zberových organizácií zameraných iba na textil sa pohybujú v rozmedzí 50 až 250 eur za tonu, pričom náklady na zber a spracovanie odpadového textilu zo zberných dvorov môžu vystúpiť až na 460 eur za tonu. Tieto poplatky pokrývajú náklady na zber, triedenie a spracovanie takéhoto textilu a náklady najmä na triedenie a spracovanie budú rásť aj v tomto roku. Slovensko má ročne spracovateľské kapacity odhadom iba na 13-tisíc ton textilu, pričom potenciál zberu by mohol dosahovať až 60-tisíc ton ročne. Samosprávy dnes znášajú náklady na zber aj manipuláciu s textilom, ktorý ale často končí v spaľovniach alebo na skládkach. Na Slovensku sa dokonca ukazuje nový fenomén, klasické odpadárske spoločnosti ponúkajú samosprávam nový „lacnejší“ oddelený zber textilu a šatstva, no takýto zber putuje aj tak rovno iba na skládku alebo do spaľovne bez pretriedenia. Takýto výsledok je v priamom rozpore s cieľmi obehového hospodárstva a smernice EÚ. Veľa obcí zároveň nezaviedlo duálny zber textilu, teda oddelený zber textilu na opätovné použitie a odpadového textilu. Miešanie týchto dvoch prúdov vedie k znehodnocovaniu kvalitného oblečenia. EKOCHARITA, jeden zo zberných partnerov pre textil, aktuálne eviduje viac ako 100 samospráv zapojených do zberu, prevažne na západnom Slovensku, pričom do duálneho zberu sa zapája čoraz viac takýchto samospráv. Medzi správne príklady patria napríklad Ivanka pri Dunaji, Rovinka, Bernolákovo či Limbach. „V našej obci sa nám podarilo vyzbierať približne 3,7 t odpadového šatstva a textilu, pričom sa podarilo dať naspäť do obehu približne 60 % z vyzbieraného objemu šatstva. Sme radi, že naši obyvatelia sú zodpovední a prispievajú k znižovaniu miery komunálneho odpadu,“ povedal starosta obce Ivanka pri Dunaji Vladimír Letenay. Pozitívne skúsenosti majú aj v obci Hviezdoslavov. „Zavedenie duálneho zberu v obci nám prinieslo veľmi praktické výsledky. Obyvatelia Hviezdoslavova si rýchlo osvojili triedenie, znížilo sa množstvo zmesového odpadu. Duálny zber považujeme za funkčný nástroj, ktorý má reálny prínos pre samosprávu aj občanov. Na základe našich skúseností môžeme potvrdiť, že duálny zber má pre obec Hviezdoslavov jednoznačný prínos. Zlepšila sa disciplína obyvateľov pri triedení odpadu. Ide o systém, ktorý dáva zmysel v praxi,“ hovorí tamojší starosta František Kavecký. Podľa spoločnosti TRIBTEX je dôležitým riešením v problematike rozšírená zodpovednosť výrobcov a predajcov textilu, ktorá má financovanie zberu presunúť z obcí na tých, ktorí textil uvádzajú na trh. Volajú po nej aj slovenskí výrobcovia a distribútori združení v asociácii SATEX, ktorí deklarujú záujem podieľať sa na manažérskej aj finančnej zodpovednosti za zber a spracovanie textilu uvedeného na trh. Na Slovensku by sa rozšírená zodpovednosť mala zaviesť už v tomto roku, jej implementácia je však zatiaľ nejasná. Nie je rozhodnuté, či pôjde cestou štátneho systému, ako je tomu napríklad v Maďarsku, alebo trhového modelu prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov. Koneční zákazníci sa však nemusia obávať výrazného nárastu cien, nakoľko sa bude odhadovane jednať o pár centov za jednotlivé položky. Rok praxe jasne ukazuje, že samotná povinnosť zberu bez funkčného systému nestačí, hovorí TRIBTEX. Bez jasne nastaveného duálneho zberu textilu, urýchleného zavedenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov a predajcov a stabilného financovania samospráv hrozí, že sa z povinného zberu textilu stane len ďalšia administratívna záťaž bez reálneho environmentálneho prínosu.