Prečo je čierny ľad taký zradný? Môže vzniknúť aj za jasnej oblohy a vodiči ho spozorujú až v momente, keď auto stráca kontrolu

Čierny ľad patrí medzi najzradnejšie zimné javy na cestách. Ide o tenkú, priehľadnú vrstvu ľadu, ktorá splýva s tmavým povrchom vozovky. Keďže na pohľad takmer neexistuje, vodič ju spozoruje až v okamihu, keď auto stráca priľnavosť. Tento druh ľadu sa tvorí najmä pri teplotách okolo bodu mrazu a môže vzniknúť aj v situáciách, keď obloha zostáva jasná a na prvý pohľad nič nenaznačuje problém. Čierny ľad je ľad, ktorý neobsahuje vzduchové bubliny, preto je úplne priehľadný. Na tmavom asfalte nevidno žiadnu mliečnu či matnú vrstvu, ktoré sú typické pre bežnú poľadovicu. Výsledkom je povrch, ktorý vyzerá ako mokrý asfalt alebo dokonca ako úplne suchá cesta. Čierny ľad vzniká vždy vtedy, keď je na vozovke vlhkosť a povrchová teplota klesne pod 0 °C. Môže ísť o: Počas dňa sa povrch rozmrazí, večer či v noci opäť zamrzne. Ak je vzduch nad nulou, ale povrch je studený, dažďové kvapky po dopade okamžite zamŕzajú. Jemné kvapôčky sa usadia na chladnom povrchu a rýchlo zamrznú. Najmä na križovatkách či parkoviskách sa para kondenzuje priamo na vozovke. Čierny ľad je menej pravdepodobný pri hlbokých mrazoch, pretože povrch býva suchý a odparovanie prebieha inak. Najčastejší je pri kolísaní teplôt okolo nuly – typicky večer, v noci a skoro ráno. Ochladzujú sa rýchlejšie, pretože sú vystavené vzduchu zhora aj zdola. Slnko sa k povrchu nedostane, takže ľad sa udrží oveľa dlhšie. Znížené prúdenie vzduchu a vlhkosť vytvárajú ideálne podmienky na zamŕzanie. Studený vzduch klesá nadol, čo podporuje tvorbu ľadu v úžľabiach či dolinách. Tieto riziká platia rovnako pre Slovensko aj susedné krajiny. Čierny ľad sa často objavuje na: kde môže viesť k nepríjemným pádom. Keďže vrstvička je takmer neviditeľná, chodci si ju všimnú až v momente zakopnutia alebo pošmyknutia. Odborníci sa zhodujú, že pri teplotách okolo nuly treba vždy počítať s možným výskytom čierneho ľadu – aj keď cesta vyzerá úplne normálne. Nie je však možné spoľahlivo ho zbadať v každej situácii. Najdôležitejšie je jazdiť opatrne, udržiavať väčší odstup a vyhýbať sa prudkým manévrom. Ak vodič prejde po vrstve čierneho ľadu, najhoršou reakciou je panika. Vo väčšine prípadov je plocha čierneho ľadu krátka a vozidlo sa po pár metroch opäť stabilizuje, ak vodič zostane pokojný. Zmeny teplôt a častejšie výkyvy počasia môžu ovplyvniť frekvenciu výskytu čierneho ľadu. V oblastiach, kde sa čoraz častejšie strieda tavenie a mrznutie, môže byť výskyt čierneho ľadu čoraz bežnejší. V teplejších regiónoch môže tento jav naopak ubúdať. Čo je čierny ľad? Priehľadná vrstva ľadu, ktorá splýva s povrchom vozovky a takmer nie je viditeľná. Kedy vzniká? Pri teplotách okolo nuly, najmä počas noci a skoro ráno. Vzniká zo zamrznutej vlhkosti všetkých typov – dažďa, snehu, hmly či vodnej pary. Kde je najnebezpečnejší? Na mostoch, nadjazdoch, zatienených úsekoch a v nízko položených oblastiach. Ako ho spoznať? Lesklý alebo mokro pôsobiaci povrch, ktorý môže inak odrážať svetlo. Vo väčšine prípadov ho však vidno veľmi ťažko. Čo robiť pri šmyku? Nepribrzďovať prudko, držať volant rovno, uvoľniť plyn a spomaliť plynulo.