Vydrží česká vláda? Politológ: Babiš je v defenzíve, ale českú koalíciu spája moc

Česká vláda v zložení ANO Andreja Babiša, Slobody a priamej demokracie (SPD) Tomia Okamuru a Motoristov Petra Macinku získala v Poslaneckú snemovňu o dôveru. Koalícia má 108 hlasov v 200-člennej dolnej komore parlamentu a podporili ju všetci jej členovia. „Jej problémom môžu byť zahraničnopolitické otázky, postoje k niektorým morálno-liberálnym témam či zostavovanie rozpočtu,“ povedal pre Pravdu Otto Eibl, politológ z Masarykovej univerzity v Brne. Je ešte príliš skoro to hodnotiť. V tejto chvíli však Andrej Babiš vie, že menšie strany potrebuje minimálne v kontexte hlasovania o vydaní na trestné stíhanie. Vzťahy medzi koaličnými partnermi teda ovplyvňuje aj táto skutočnosť. Pri pohľade zvonku to potom vyzerá tak, že menšie subjekty majú väčší vplyv, ako by sa dalo čakať. Zdá sa, že Babiš nie je takým silným premiérom, akým by mohol byť. V reakciách na kauzy Motoristov alebo na niektoré vyjadrenia predstaviteľov SPD je predseda vlády skôr v defenzíve a môže to znamenať, že si nechce pred kľúčovým hlasovaním pohnevať koaličných partnerov. A tým nemyslím potvrdenie dôvery pre vládu. Hovorím o spomenutom hlasovaní o vydaní na trestné stíhanie. Politická kultúra trpí tým, že tu máme dvoch predstaviteľov štátu, ktorým hrozia problémy súvisiace s trestným stíhaním. Babiš je pragmatik a opakovane ukázal, že vládnutie chápe ako mocenskú technokraciu. To môže byť funkčný model, ale v tejto chvíli je naozaj zložité povedať, ako doň vstúpia vzťahy medzi jednotlivými koaličnými partnermi. Podľa mňa ani Babišovi asi nie je úplne príjemné, keď sú médiá plné kritiky Filipa Turka, konfliktu s prezidentom Petrom Pavlom alebo výrokov Tomia Okamuru a Radima Fialu z SPD, ktoré nahrávajú Rusku a poburujú časť verejnosti. Naozaj neviem. Turek chce na hlavu štátu podať žalobu na ochranu osobnosti, pretože sa ho dotklo to, čo Pavel o ňom napísal Babišovi. Šéf Motoristov Petr Macinka opakuje, že neexistuje dôvod, aby prezident Turka nevymenoval. Na sociálnych sieťach sa šíria debaty, ktoré z nevymenovaného ministra robia až mučeníka, a to mobilizuje jeho stúpencov. Turek vraj za nič nemôže, a aj keby niečo urobil, mal by byť vo vláde, lebo tak rozhodli voliči. Každá strana ponúka svoje argumenty, ale prezidentská kancelária urobila veľmi dobrú prácu. Aj bývalí ústavní sudcovia hovoria, že odmietnutie Turka má hlavu a pätu a opiera sa o judikatúru z minulosti. Nie som právnik, takže neviem, ako to bude pokračovať v tejto rovine. Keby som však bol politickým konzultantom jednotlivých aktérov, odporučil by som im, aby pokračovali v tom, čo robia teraz. Formálne vedie rezort Macinka. Existuje na to aj precedens – takým superministrom bol aj Karel Havlíček z ANO. A keď sa pozrieme na profil Motoristov, dalo sa očakávať, že na ministerstve životného prostredia zoškrtajú niektoré agendy. Ak Macinka povedie dva rezorty, jeden môže utlmiť. Veď už povedal, že s jeho nástupom sa skončila klimatická kríza. Teda aspoň v budove ministerstva. Prekvapilo ma to, určite vzhľadom na to, ako sa koaliční partneri Motoristov vyjadrujú k pomoci Ukrajine. A ešte prekvapujúcejšie bolo, že vzal so sebou Turka. Téma Ukrajiny nie je pre ľudí, ktorí volili Motoristov, zásadná. Tí, čo chceli priškrtiť pomoc Ukrajine, hlasovali za Okamuru, prípadne za Babiša. Oni hovorili, že ukončia muničnú iniciatívu. Motoristi boli v tomto zdržanlivejší. Je to však strana, ktorá sa vyliahla v Inštitúte Václava Klausa. Turek má na konte problematické schôdzky s predstaviteľmi iránskej ambasády a výroky, ktoré opakujú niektoré vyjadrenia Kremľa a spochybňujú, či to, čo robí agresor, je až také závažné. Motoristi nie sú úplne protiukrajinskí, ale myslím si, že ich postoj sa môže podobať tomu, čo hovorí Donald Trump – teda že by sme sa nemali príliš vracať k minulosti, ale urobiť hrubú čiaru a pozerať sa do budúcnosti. Okamurovci to budú mať v tejto vláde ťažké. Tá im politicky a ideologicky až tak úplne nepôjde po ruke. Môže sa to trochu meniť, ale bol tu vybudovaný istý pozitívny medzinárodný obraz Česka. A Macinka, rovnako ako Babiš, sa skôr uchádza o pozornosť západných politikov než tých východných či východne orientovaných. Môžu to byť práve zahraničnopolitické otázky a možno aj postoje k niektorým morálno-liberálnym témam, o ktorých však bude pravdepodobne viac hovoriť občianska spoločnosť než vládni predstavitelia. Môžeme tiež očakávať konflikty pri zostavovaní rozpočtu. Či chce, alebo nechce, ministerka financií Alena Schillerová je jednoducho symbolom rozdávania. No sedí vo vláde s Motoristami, ktorí o sebe hovoria, že sú fiškálne zodpovední a chcú vyrovnaný rozpočet. Tu sa teda črtajú rozpory. Samozrejme, otázne je, nakoľko budú Motoristi svoje vyjadrenia brať vážne. Vládnu zostavu spája moc a tej ustúpia ideologické rozdiely. Fiala či Okamura budú hovoriť nehanebné veci, ktoré patria maximálne na predvolebný míting, a občas pobúria verejnosť. Nemyslím si však, že to bude pre vládu zásadný problém. Keby som sa mal staviť, či koalícia vydrží, povedal by som, že áno. Vidina moci a vládnutia bude silnejšia než problémy, ktoré sa objavia. Možno aj preto sa Okamura opäť takpovediac odtrhol z reťaze krátko po tom, čo hovoril, že tu bude pre všetkých voličov. Je za tým práve dynamika jeho vzťahu s Rajchlom. Ak títo dvaja alfa samci začnú medzi sebou súperiť, môže to byť zaujímavé. Naozaj si však myslím, že táto vláda nejaký čas vydrží. © Autorské práva vyhradené