Nesmrteľný Slovák. Dres Zdena Cháru navždy stúpol k legendám NHL. Boston bola najlepšia voľba môjho života, vraví

Zvuk tribún silnel, presne ako v pamätný večer finále Stanleyho pohára v roku 2019, keď napriek silným bolestiam a zlomenej čeľusti nastúpil a bostonská hala od jasotu takmer spadla. Aj tentoraz to bolo ohromné nadšenie, potlesk a burácanie tisícov fanúšikov. S tým rozdielom, že Zdeno Chára nestál na ľade v prilbe a chráničoch, ale v obleku. S úsmevom, ktorý z tváre nedokázal zotrieť. Pred ním žiaril obrovský zlatý dres s číslom 33 – jeho dres. Dres, ktorý sa stal večným. „Je to surrealistické,“ povedal Chára do mikrofónu. „Nosiť tento dres pred vami všetkými bola najväčšia česť.“ Slová, ktoré vyvolali spontánny chorál celej haly: „Thank you, Chára!“ V polkruhu sedel medzi velikánmi, ktorých čísla si už v Bostone nikto nikdy neoblečie – Bobby Orr, Ray Bourque, Cam Neely, Johnny Bucyk či Willie O’Ree. Práve Bourque ho vystihol jednou vetou: „Je to legenda.“ A v tej chvíli už nebolo pochýb, že medzi nich právom patrí aj Slovák z Trenčína. Keď pamätný „banner“ niesli na ľad jeho bývalí spoluhráči z majstrovského tímu 2011 – Patrice Bergeron, Mark Recchi, David Krejčí, Dennis Seidenberg a Tuukka Rask – Chára stál bokom so svojou rodinou. Oči upreté nahor. Dres sa pomaly dvíhal medzi čísla O’Reillyho a Bourquea. Hudba, potlesk, emócie. „Som bez slov. Doslova bez slov.“ priznal neskôr. „Nech si to predstavujete akokoľvek, realita je ešte krajšia. Je to emocionálne, je to uspokojenie… a cítil som, že tam so mnou stoja všetci, ktorí mi pomohli.“ Uplynulý rok bol pre Cháru rozprávkový. V novembri ho uviedli do hokejovej Siene slávy, vrátil sa do organizácie Bruins ako poradca a mentor – a teraz sa stal 18. a posledným hráčom, ktorý kedy nosil číslo 33 v Bostone. Navždy. „Všetko, čo dokázal, si vydrel. Disciplínou, vytrvalosťou a tým, ako sa správal na ľade aj mimo neho,“ povedal Patrice Bergeron. A čísla hovoria jasnou rečou – 1 680 zápasov v NHL – rekord medzi obrancami, z toho 1 023 v drese Bruins. Kapitán tímu 14 sezón, víťaz Norrisovej trofeje, líder troch finálových „behov“ na Stanleyho pohárom a šampión z roku 2011. No Chára nebol len o rekordných štatistikách. Bol tvárou éry. „Myslím si, že oni sa vďaka nemu opäť stali Bruins,“ povedal Ray Bourque o tímoch, ktoré Chára viedol po príchode v roku 2006. Zmenil trajektóriu klubu – a mentalitu celej kabíny. Symbolom jeho charakteru zostáva spomenuté finále v roku 2019. Zlomená čeľusť, tvárový štít, bolesť… A predsa nastúpil. „Nikdy nezabudnem, aký ohlušujúci bol ten hluk. Nebol ochotný nechať si ujsť šancu hrať,“ spomínal Charlie McAvoy. „To vystihuje, kým bol – tá tvrdosť, mentálna sila.“ Chára bol severkou pre spoluhráčov. „Nebola iná možnosť, než ho nasledovať,“ povedal David Pastrňák. Viedol príkladom. „Ak povedal, že máte ísť na sto percent, on šiel na sto jeden,“ vysvetlil Andrew Ference. „Nikdy nežiada niečo, čo by sám neurobil. To je líderstvo.“ Počas slávnostného príhovoru Chára vymenoval každého člena tímu Bruins z roku 2011. Nechal halu tlieskať každému menu. Presne taký bol – líder, ktorý nezabúda. Muž, ktorý formoval nielen seba, ale aj ostatných. A číslo 33? Pôvodne chcel trojku, no tá bola v Bostone už vyradená. Zvolil si 33 – bez toho, aby tušil, aký silný symbol to v tomto meste je. Osud. Rovnako ako rozhodnutie podpísať s Bruins v lete 2006. „Musíte riskovať… ale nebol som bezhlavý. Vedel som, že tam chcem ísť. Bola tam história, hlad po úspechu, príležitosť viesť tím. A bola to najlepšia voľba môjho života,“ uzavrel Chára. V noci na piatok sa stal nesmrteľným. Nielen v Bostone. Aj v dejinách slovenského hokeja.