Paula rokmi zisťuje, čo jej najviac vyhovuje. Aj pre ňu to bude v Miláne domáca olympiáda

Na olympiádu do Milána vycestuje z viacerých dôvodov. Jednak tam bude mať pracovné povinnosti ako televízna expertka a popri tom povzbudí staršiu sestru, s ktorou biatlonová reprezentácia počíta ako s líderkou. Aj Ivona Zvaríková (za slobodná Fialková) bude pozorne sledovať veľmi dôležitý týždeň pre slovenský biatlon, v ktorom sa uzavrie boj o ZOH 2026. Najväčšia pozornosť sa sústredí na súboj o poslednú miestenku medzi Zuzanou Remeňovou a Emou Kapustovou. Vo výhode je Remeňová, ktorá môže spečatiť účasť v tíme pre Miláno počas nasledujúcich dní na podujatí 5. kola Svetového pohára v Ruhpoldingu. Slovenky tam v stredu išli štafetu, obsadili 10. miesto, dnes je na programe šprint. Do akcie sa vrátila slovenská jednotka Paulína Bátovská Fialková, ktorá vynechala predchádzajúce podujatie SP a uprednostnila sústredenie v Talianskych Dolomitoch Je to predovšetkým o skúsenostiach. Paula rokmi zisťuje, čo pre ňu funguje a čo nie, pretože v procese načasovania formy to má každý športovec inak. Niekto potrebuje viac trénovať, iný sa zase viac „vypretekať“. Je to individuálne. Paula má vyskúšané, že pred olympiádou, ale urobila to aj vlani pred svetovým šampionátom, potrebuje počas Vianoc a po nich urobiť jedno sústredenie, aby doplnila tréningy – rýchlostné, silové či vytrvalostné. Na také niečo nie je medzi podujatiami Svetového pohára priestor. Forma ťažko vydrží od novembra do marca. Potrebovala dorobiť nosné tréningy. Tréner Martin Bajčičák to napočítal už aj s krízovými dňami i nadmorskou výškou, aby forma vyvrcholila práve na olympiáde. Hlavná zmena je v tom, že Soči, Pjongčang i Peking boli v Ázii. Boli tam diametrálne odlišné podmienky – snehové i poveternostné v porovnaní s tým, aké máme v Európe. Všetky tieto tri olympiády boli v štýle „hop alebo trop“, nikto poriadne nevedel, na čo sa má pripraviť. Ani športovci, ani servismeni. Anterselvu všetci, nielen Paula, veľmi dobre poznajú. Je to síce v Taliansku, ale pre nás všetkých je to „domáca“ olympiáda. Klobúk dole pred tým, ako prišla pripravená po Vianociach. Tiež si dopriala oddych i sústredenie v slovinskej Pokljuke. Vrátila v top forme. Nasťa je majsterka v načasovaní formy na vrcholné podujatia. Množstvo rokov predtým, ako pôvodne ukončila kariéru, to potvrdzovala. Na olympiádu vždy vedela vyšpičkovať formu a jej výkonnostný strop prišiel presne vtedy, kedy mal. Platí to aj teraz – jej forma je najlepšia od jej návratu, ktorý absolvovala po dlhšej prestávke. Šancu majú obe, ale Zuzka to má viac vo vlastných rukách. Počítajú sa už iba body zo Svetových pohárov a Ema už žiadne preteky na tomto leveli do konca kvalifikácie nepôjde. Ale hoci nominačné kritéria na olympiádu sú určené, posledné slovo aj tak budú mať tréneri, ktorí môžu rozhodnúť o štvrtej pretekárke. Predovšetkým na základe aktuálnej výkonnosti pretekára, streleckej stability a predpokladaného prínosu pretekárky do olympijskej štafety, ktorá má šancu na úspech. V štafete máme veľkú šancu na kvalitné umiestnenie. Dievčatá v posledných dvoch rokoch ukázali, že sa vedia prebojovať nielen do top 10, ale aj do šiesteho miesta. Táto možnosť tu reálne existuje. Vieme však, aký dokáže byť biatlon nevyspytateľný. Je pochopiteľné, že zraky biatlonovej verejnosti a fanúšikov sa upierajú na štafetu. Tréneri aj skrz toho budú vyberať pretekárky, aby boli v štafete spoľahlivé. Pre mňa je Anterselva vôbec najobľúbenejšie stredisko. Ale zopakujem, čo som už povedala niekoľkokrát, a to, že nemusí vyhovovať každému. Anterselva, spoločne s Lenzerheide, sú destinácie, v ktorých sa konajú preteky Svetového pohára, s najvyššou nadmorskou výškou. Tým je špecifická, pretože nie každému pretekárovi to vyhovuje. Telo musí byť na takúto výšku adaptované, aby to pretekár zvládol udýchať na strelnici. Preto väčšina účastníkov olympiády volila v príprave sústredenia vo vyššej nadmorskej výške. Pekinská olympiáda bola počas covidu, z nej som veľa zážitkov nemala. Olympiáda je raz za štyri roky, je to vrchol pre všetkých športovcov. Vybojovať medailu spod piatich kruhov je najviac, čo môže pretekár dosiahnuť. Kto to chce dokázať, musí načasovať formu presne na dva olympijské týždne. Okrem súťaženia vie športovec získať mnoho zážitkov stretávaním sa s kolegami z iných odvetví. Na pretekoch Svetového pohára sa stretávajú len biatlonisti. Na olympiáde je to iné – môžete sa porozprávať s inými športovcami, odovzdať si skúsenosti. Je to o vzťahoch, priateľstve i o olympijskej myšlienke. Áno, určite bude. Ale je to daň za to, že olympiáda sa koná v Európe. Na starom kontinente nie je stredisko, kde by sa dali usporiadať všetky disciplíny na jednom mieste. Tam boli dve olympijské dediny. Hokejisti sa nachádzali inde, my sme boli s lyžiarmi, bežcami, skokanmi. Počas OH boli veľké zimy a silný vietor. Sneh bol úplne špecifický – suchý. Takéto podmienky sa v Európe nevyskytujú. Ale mám odtiaľ krásne spomienky, keď sme spolu s Paulou, Nasťou a Terkou Poliakovou obsadili v štafete 5. miesto. Bežala som posledný úsek štafety a poviem Vám, že taký tlak som dávno nezažila. Určite áno! STVR ma vysiela ako spolupracovníčku, verím, že naživo ponúknem viac postrehov ako len zo štúdia. Budem sa snažiť priniesť autentickejšie informácie. © Autorské práva vyhradené