Do škôl prichádza výučba „po novom“, čo čaká rodičov a žiakov? Sedem veľkých zmien, ktoré prináša školská reforma

Koniec memorovania, slovné hodnotenie namiesto známok, ranné kruhy, bloková výučba či zavedenie cyklov. Vzdelávací systém na základných školách, ako ho poznáme, od septembra končí. Ako bude vyzerať jeho nová podoba? Kurikulárna reforma bude záväzná pre všetky základné školy od prvého septembra 2026. Práve vtedy nastúpi do školských lavíc prvá generácia žiakov, ktorí sa budú vzdelávať výlučne „po novom“. Zmeny nastanú nielen v obsahu učiva, ale aj v spôsobe, akým sa učí. Dotkne sa najmä novej generácie školákov, teda tých, ktorí do lavic zasadnu v septembri tohto roka. Pravda prináša súhrn najdôležitejších zmien, na ktoré sa majú pripraviť buduci prvačikovia a aj ich rodičia. Cieľom reformy je podľa ministerstva školstva deti pripraviť na život v 21. storočí. Kurikulárna reforma preto mení aj samotnú náplň učiva. „V slovenskom jazyku a literatúre sa posilňuje rozvoj komunikačných a čitateľských zručností. V geografii sa kladie väčší dôraz na problémy súčasného sveta – od nerovnosti a chudoby až po klimatickú zmenu. V občianskej náuke na aktívne občianstvo, mediálnu gramotnosť a porozumenie ekonomickým vzťahom,“ vysvetluje jej zámer analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Nové učivo podľa neho zahŕňa aj témy sexuality, etiky v ekonomike, rozvoja charakteru, vzťahov a empatie. V praxi to bude znamenať, že na hodinách slovenčiny budú žiaci na prvom stupni okrem gramatiky viac trénovať bežné situácie zo života, napríklad ako sa niekoho spýtať na informáciu, požiadať, poďakovať sa, povedať svoj názor či nesúhlas, ale aj ako rozprávať o svojich pocitoch a skúsenostiach. Budú sa učiť viesť rozhovor, počúvať druhého a vyjadriť sa tak, aby im ostatní rozumeli. Novinkou budú aj každodenné ranné kruhy žiakov s učiteľom. Sú jedným z nástrojov implementácie inovačného vzdelávacieho programu. Nejde o nový predmet, ale o krátke stretnutie triedy, často hneď ráno. Deti si sadnú do kruhu a rozprávajú sa o tom, ako sa majú, čo ich čaká, čo ich trápi alebo na čo sa tešia. Zmyslom ranných kruhov je vytvoriť v triede bezpečnú atmosféru, kde sa deti neboja ozvať a vedia, že ich niekto počúva. Zmení sa aj spôsob klasifikácie. Väčší priestor má dostať slovné hodnotenie, avšak tak ako doteraz budú môcť školy hodnotiť aj známkami či kombináciou oboch. O tom, ako sa budú hodnotiť jednotlivé predmety, rozhodne napokon samotná škola. „Tlak na výkon, neustála kritika a pochvaly deti udržujú v napätí a menia ich vlastný obraz o sebe. Pôvodný význam hodnotenia, ktorý je stále v legislatíve ukotvený, je motivácia, spätná väzba. Nie kritika, trest či odmena,“ zdôraznil pre Pravdu špeciálny pedagóg a expert na inklúziu Viktor Križo. Poukázal na to, že práve hodnotenie je príčinou psychických i zdravotných ťažkostí u detí a kladenie menšieho dôrazu by mohlo pomôcť tomu predísť. Varuje však, že aj tento spôsob môže zlyhať, ak sa stane len „vyslovenou známkou“. Slovné hodnotenie by nemalo porovnávať žiaka s ostatnými, ale vyzdvihnúť jeho individuálny pokrok, silné stránky a oblasti, na ktorých by mal ešte zapracovať. Novinkou zavedenou do vyučovania majú byť aj tematické dni. Stanú sa povinnou súčasťou vyučovania najmenej štyrikrát za školský polrok, týkať sa to bude 4. až 9 ročníka. Jeden takýto deň má pritom trvať šesť vyučovacích hodín. Počas nich sa nestriedajú predmety, ale celý deň sa venuje jednej téme, napríklad finančnej gramotnosti, životnému prostrediu či medziľudským vzťahom. Pri uskutočnení tematických dní je dôležitá aj podpora blokovej výučby, keď škola nemusí fungovať striktne po 45-minútových úsekoch. Hodiny sa môžu spájať do dlhších blokov. Namiesto neustáleho prerušovania sa tak získa viac času na sústredenú prácu, diskusiu či projekty. Zmeny sa dotknú aj toho, ako sa budú predmety vyučovať. „Doteraz sa v piatom ročníku vyučovali samostatne geografia a samostatne dejepis, ktoré mohli učiť dvaja rozdielni učitelia. Výsledkom reformy bude to, že sa tieto dva predmety v piatom ročníku spoja do jednej vzdelávacej oblasti – Človek a spoločnosť, ktorú bude na základe logického predpokladu učiť jeden učiteľ,“ opísal konkrétny príklad zmeny vo vzdelávacom programe špecialista Odborového zväzu školstva a člen Kurikulárnej rady ministerstva školstva Ivan Dudáš. V 1. až 3. ročníkoch sa predmety budú integrovať do vzdelávacích oblastí ako Jazyk a komunikácia, Matematika a informatika, Človek a príroda, Človek a spoločnosť, Človek a svet práce, Umenie a kultúra či Zdravie a pohyb. Otázne podľa Dudáša ostáva, kto takéto spojené okruhy bude vyučovať. Väčšina učiteľov, hlavne na druhom stupni, má vyštudované konkrétne „dvojkombinácie“ predmetov, ktoré však často nezodpovedajú novému usporiadaniu. Mnohé školy tak nebudú mať dostatok učiteľov, ktorí by vedeli učiť spojené oblasti. Veľkou zmenou je aj to, že škola sa už nemá deliť len na jednotlivé ročníky či prvý a druhý stupeň, ale na vzdelávacie cykly. „Namiesto doteraz zaužívaného systému rozdelenia základnej školy na dve časti (1. – 4. ročník, 5. – 9. ročník) sa mení rozdelenie na tri časti – cykly (1. – 3. ročník, 4. – 5. ročník, 6. – 9. ročník),“ vysvetľuje Dudáš. To, čo sa deti naučia, sa bude hodnotiť až na konci každého cyklu. Podľa neho zmena výrazne zasiahne najmä malotriedky, ktoré boli doteraz štvorročné, aj ich spádové školy, keďže prechod žiakov sa pravdepodobne posunie o jeden ročník vyššie, hoci riešenie pre tieto školy zatiaľ nie je jasne definované. Tieto obavy potvrdzujú aj riaditelia malotriednych škôl. Či otvoria piaty ročník závisí od demografického vývoja v obci a okolí. Spomínajú aj možné scenáre, kedy ich školy prídu o jeden celý ročník, pretože už na prvom stupni nebudú mať štvrtákov. Malé, najmä vidiecke školy, tak prídu o peniaze, ktoré môžu v niektorých prípadoch rozhodnúť o ich existencii. „Najťažšie bude vytvoriť nové školské vzdelávacie programy, ktoré si bude musieť každá škola vytvoriť sama,“ upozorňuje špecialista Dudáš s tým, že najväčšia ťarcha ostáva na učiteľoch. Ako vysvetľuje, nový štátny vzdelávací program stanovuje len ciele, nie konkrétny obsah učiva, čím sa zodpovednosť za jeho tvorbu presúva zo štátu na školy. Ďalej hovorí, že školy sa tak budú musieť popasovať predovšetkým s dvomi náročnými úlohami – rozdeliť učivo do ročníkov tak, aby bolo pre žiakov primerané, a zároveň rozhodnúť, do akej hĺbky sa bude učivo preberať. Ako konkrétny príklad uvádza informatiku: kým v minulosti bolo presne určené, aké príkazy má žiak v textovom editore ovládať, dnes si to musí každá škola zadefinovať sama. Ministerstvo školstva uvádza, že nejde o zmenu zhora. Ťahúňmi reformy sú v tomto prípade samotné školy a učitelia. S týmto názorom sa stotožňuje aj analytik Rehúš. „Ak všetci vyučujúci nedostanú dobrú podporu v podobe kvalitného vzdelávania a mentoringu či užitočných učebných materiálov, tak sa zmenu nepodarí zaviesť alebo sa zavedie len čiastočne,“ poukázal. Reforma sa zavádza pomalšie – každý rok len v jednom, najnižšom ročníku, v čom vidí Ivan Dudáš rozdiel oproti predošlým školským reformám. To znamená, že od začiatku septembra sa budú povinne „po novom“ učiť len prváci. Problémom však podľa špecialistu je, že do celoštátneho zavedenia budú dopady kurikulárnej reformy otestované len na 39 školách a iba v prvom cykle, kde sa dejú najmenšie zmeny. „Je to veľmi malá vzorka na to, aby sa dalo jednoznačne vyhodnotiť, či bude mať reforma úspech,“ dodáva s tým, že zásadnejšie zmeny v druhom a treťom cykle do toho času nebudú otestované vôbec, hoci práve tie majú byť citeľnejšie. Podľa Križa v skutočnosti kurikulárna reforma neprináša zásadne nové prvky. „Deti si zmenu nijako špeciálne nevšimnú. Ak učiteľ začne deň ranným kruhom a nebude žiakov hodnotiť, to je niečo, čo už roky na mnohých školách funguje,“ povedal odborník. Tiež uviedol, že reforma školy nenúti, iba inšpiruje a umožňuje. Avšak podľa neho „sa nič nové pod slnkom neudeje“. Ďalej Križo dodáva, že veľa inovácií, ako aj ranné kruhy, sa zaviedlo postupne v reakcií na zmeny, ktoré sa okolo dejú. „Napríklad slovné hodnotenie je v školskom zákone zavedené už od pandémie,“ konkretizuje expert. Tiež tvrdí, že školy majú relatívne veľkú slobodu, nevedia však, ako s ňou pracovať, pretože ministerstvo reformu veľmi slabo pripravilo. Dudáš sa k tomuto názoru prikláňa a pripomína, že mnohí učitelia už nové metódy využívali aj pred reformou. Za možneriziká označuje nedostatok učiteľov a chýbajúce nové učebnice či metodické príručky, ktorých dostupnosť do septembra 2026 je podľa neho stále otázna. Podľa analytika Rehúša je nedostatkom reformy, že neredukuje učivo. „Aj po reforme je učivo príliš rozsiahle a zároveň v mnohých oblastiach veľmi ambiciózne. Preto sú na mieste obavy, či je vôbec reálne, aby si deti osvojili všetky predpísané vedomosti a zručnosti. Zahraničné výskumy naznačujú, že je lepšie, aby učiva bolo menej, ale viac do hĺbky,“ uviedol. Pedagógovia zároveň upozorňujú na to, že reforma sa má realizovať v triedach s vysokým počtom detí a čoraz väčšou rozmanitosťou potrieb. Podľa pedagogičky Nely Mišíkovej z okresu Krupina je samotná realizácia najmä na učiteľoch. „Je na každom z nás. Na chuti, nadšení či zhnusení, na miere osobnej slobody a zodpovednosti každého učiteľa,“ hovorí. Zároveň zdôrazňuje, že reformu nevníma ako revolúciu, ale ako prirodzený vývoj. „Nikdy neboli noví prváci, ktorých by som učila presne tak, ako tých predošlých. Každá generácia je úplne iná,“ vysvetľuje s tým, že typickú hodinu si podľa nej už dávno netreba predstavovať ako deti pekne sediace v lavici, ktoré len počúvajú učiteľa a poslušne si zapisujú. Podľa rezortu školstva nielen učitelia, ale i školy, riaditelia a rodičia majú k dispozícii celú paletu podporných nástrojov a zdrojov informácií, ktoré sú priebežne dopĺňané a aktualizované podľa potrieb a odozvy z terénu. „Prioritou je poskytovať školám a učiteľom včasnú a kvalitnú podporu, ktorá im uľahčí prechod na nový vzdelávací program. Tieto kroky boli naplánované už na začiatku prebiehajúcich zmien,“ vyjadrilo sa ministerstvo. Podľa odborníkov však úspech reformy n