Posadnutosť pokračuje. Trump neustúpil ani európskym vojakom v Grónsku. Obetuje prezident NATO?

Vyzeralo to ako „mission impossible“ – a tak to aj dopadlo. Donald Trump naďalej trvá na tom, že Grónsko by malo patriť Spojeným štátom. Zatiaľ na tom nič nezmenili diplomatické rokovania s Washingtonom, o ktoré sa usilujú Kodaň a Nuuk. A zdá sa, že na Trumpa nezaberie ani posilnená európska vojenská prítomnosť v Grónsku, ktoré patrí Dánsku. „Kodaň by mala brať prezidenta veľmi vážne. Jeho zameranie na západnú pologuľu, na to, aby Amerika veci kontrolovala, a možnosť uzavretia širšej dohody s Ruskom by mali znepokojovať Európanov vrátane Dánska. Naznačuje to, že Trump je ochotný znížiť svoju angažovanosť v rámci Severoatlantickej aliancie, prípadne obetovať NATO pre iné priority. Americký nátlak na Grónsko ohrozuje suverenitu a integritu Dánskeho kráľovstva. A pre všetkých spojencov znamená oslabenie solidarity v rámci NATO aj oslabenie odstrašujúceho vplyvu aliancie, a teda vyššie riziko ruskej agresie,“ okomentoval dianie pre Pravdu Sten Rynning, profesor vojnových štúdií na Juhodánskej univerzite. Vo Washingtone v stredu grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová a jej dánsky kolega Lars Løkke Rasmussen rokovali s americkým viceprezidentom JD Vanceom a so šéfom diplomacie USA Marcom Rubiom. Dán označil schôdzku za priamu a konštruktívnu, zároveň však priznal, že zainteresované strany majú zásadné nezhody. „Diskusie sa zamerali na to, ako zaistiť dlhodobú bezpečnosť v Grónsku, a tu sa naše názory naďalej líšia. Musím povedať, že prezident sa jasne vyjadril a my máme odlišné stanovisko. My Dánske kráľovstvo naďalej veríme, že dlhodobú bezpečnosť Grónska možno zaistiť v rámci súčasného rámca – dohody o obrane Grónska z roku 1951, ako aj zmluvy s NATO,“ vysvetlil pre médiá postoj Kodane Rasmussen. Zdôraznil, že ak chcú USA posilniť vojenskú prítomnosť na ostrove, jeho krajina túto žiadosť posúdi. „Grónsko nechce, aby ho vlastnili ani riadili Spojené štáty, a nechce ani patriť USA. Vyberáme si Grónsko, aké poznáme dnes – ako súčasť Dánskeho kráľovstva,“ reagovala ministerka Motzfeldtová. Trumpova posadnutosť ľadovým ostrovom však pokračuje. Amerika vraj potrebuje Grónsko pre svoju bezpečnosť, inak ho údajne ovládnu Rusi či Číňania. Stále viac sa však špekuluje aj o ekonomických pohnútkach. Technologickí miliardári majú záujem o nerastné bohatstvo regiónu. „Minulý mesiac Trump vymenoval za veľvyslanca USA v Dánsku Kena Howeryho. Je to bývalý manažér spoločnosti PayPal a dlhoročný spolupracovník Petra Thiela a Elona Muska,“ pripomenul portál Yahoo Finance. Thielov majetok sa odhaduje na 30 miliárd dolárov a patril k hlavným finančným podporovateľom politickej kampane viceprezidenta Vancea. Musk je, samozrejme, najbohatším človekom sveta, ktorý kontroluje aktíva v hodnote takmer 720 miliárd dolárov. Megaboháč sa síce vlani na jar s Trumpom rozkmotril, no už opäť sľúbil, že vo voľbách bude podporovať republikánskych kandidátov, hoci flirtoval s myšlienkou založiť vlastnú stranu. Grónsko a jeho zdroje sú aj v hľadáčiku ďalších miliardárov, ako sú Jeff Bezos, Michael Bloomberg či Bill Gates. V tejto situácii viacero európskych krajín podporilo Dánsko vojensky. Kodaň sa v spolupráci s NATO rozhodla posilniť svoje armádne výcvikové kapacity v Grónsku. Podľa televízie CNN sa už zapojili alebo sa ešte pridajú vojaci z Nemecka, zo Švédska, z Francúzska, Nórska a ďalších štátov. Samozrejme, nie sú tam na to, aby odstrašili Američanov. „To by bolo nepredstaviteľné. Lepšia možnosť je, aby NATO posilnilo svoju pozíciu v Arktíde vypracovaním strategickej politiky pre tento región, ktorú by podporilo skutočnými vojenskými spôsobilosťami. Ich súčasťou by mohli byť námorné a letecké sily, ale možno aj nejaké jednotky v Grónsku a prípadne na nórskom súostroví Špicbergy. Kľúčové je, že aliancia v regióne trochu chýba, no môže navrhnúť, ako by mohol vyzerať jej príspevok ku kolektívnej bezpečnosti. Túto politickú iniciatívu by mal v ideálnom prípade viesť generálny tajomník NATO a významní európski spojenci spolu s Kanadou, Dánskom a Nórskom,“ uviedol Rynning. K vyslaniu európskych vojakov do Grónska sa okamžite vyjadrilo aj Rusko s tým, že sa to vraj deje pod falošnou zámienkou rastúcej hrozby zo strany Moskvy a Pekingu. Kodaň však chce pokračovať. „Bezpečnosť v Arktíde má pre Dánske kráľovstvo a našich arktických spojencov zásadný význam, a preto je dôležité, aby sme v úzkej spolupráci so spojencami ďalej posilňovali našu schopnosť pôsobiť v regióne. Naše ozbrojené sily spolu s niekoľkými arktickými a európskymi spojencami v nasledujúcich týždňoch preskúmajú, ako možno v praxi realizovať zvýšenú prítomnosť a cvičné aktivity v Arktíde,“ ozrejmil dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen. Kanadský expert na transatlantickú a európsku obranu Roger Hilton z GLOBSEC-u však pripomenul, že hoci je nasadenie vojakov v Grónsku povzbudivým signálom, ide len o prvý krok. „Okrem investícií Dánska do civilnej a vojenskej infraštruktúry musí byť Európa schopná konkrétne preukázať, že zvyšuje bezpečnosť v Arktíde a spolupracuje s americkou vládou pri riešení väčších otázok, ako sú protiraketová obrana či ťažba vzácnych nerastov. Len tak má šancu, že Trumpa presvedčí. Vyžaduje si to kreativitu, lebo politický kompas prezidenta USA je nestály. Európa teda nekontroluje konečný výsledok. Je to prezident Trump, ktorý rozhodne, kedy bude spokojný. Je to nepríjemná realita, ktorú by nikto nemal ignorovať. Bude si to vyžadovať diplomatickú trpezlivosť, strategickú odolnosť a v prípade potreby ochotu stanoviť jasné hranice toho, čo je prijateľné – čo poslúži na ochranu suverenity a stability aliancie. A neexistuje možnosť, ako sa tomuto konfliktu vyhnúť, lebo Arktída a Grónsko sú už teraz natrvalo na strategickej mape,“ vysvetlil pre Pravdu Hilton. © Autorské práva vyhradené