Olympionik Liška z KHL: Nemám problém odpovedať na otázky o Rusku. Rozhodujem sa hokejovo, nikdy nie ideologicky

Ak mu vydrží forma, mohla by to byť jeho najúspešnejšia sezóna v kariére. Uprostred základnej časti je so svojim klubom na čelných pozíciách súťaže, darí sa mu aj bodovo. Adam Liška (26) je jedným z troch hráčov z ruskej KHL, ktorí pocestujú na blížiace sa olympijské hry v Miláne. „Keď mi tréner Vladimír Országh oznámil, že pôjdem s tímom, mal som fakt obrovskú radosť. Je to česť. Obzvlášť na takomto veľkom podujatí,“ vraví útočník Severstaľu Čerepovec, ktorý v 33 zápasoch nazbieral 27 kanadských bodov. Vo včerajšom zápase proti Dynamu Minsk strelil hetrik a pridal asistenciu. Neviem, či je životná, ale momentálne sa na ľade cítim určite dobre. Hrám veľa, šestnásť až devätnásť minút za zápas, presilovky aj oslabenia, zbieram body, aktuálne som fakt spokojný. Myslím, že aj v klube nikto nebude namietať, napokon, mám tu už nejakú pozíciu. V Čerepovci som od roku 2019, mám tu výborné vzťahy, ale treba to potvrdzovať aj na ľade. Všetko robím pre tím a oni si to cenia. (smiech) Možno som o niečo rýchlejší. Ale vážne, bolo to fakt nepríjemné, stalo sa mi to na začiatku sezóny. Odohrali sme zápas v Novosibirsku, odtiaľ sme leteli priamo do Jaroslavle na ďalší duel, mali sme spoločnú večeru a potom v noci ma to chytilo. Ani oko som nezažmúril. Ráno som to konzultoval s doktorom, myslel som si, že mám nejaký vírus, ale jemu sa to nezdalo. Ešte v ten deň ma operovali. V Jaroslavli som ležal tri dni v nemocnici a potom ďalšie štyri v hoteli. Viac ako mesiac. Tuším som vymeškal štrnásť zápasov. Keď som sa uprostred novembra vracal na ľad, vravel som si, že som šťastný človek, lebo môžem robiť to, čo mám najradšej. Možno aj tento impulz prispel k tomu, že sa mi teraz tak darí. Konkrétne v Čerepovci nie, ale bol som v kontakte s trénerom Országhom. K dispozícii má aplikáciu, na ktorej môže sledovať každé moje striedanie, vie si tam vyklikať jednotlivé herné situácie – presilovky, oslabenia alebo iba buly. Každú hokejovú činnosť, ktorá ho zaujíma. Človek z hokejovej brandže si dnes aj na základe takýchto štatistík dokáže spraviť o hráčovi pomerne solídny prehľad. V kontakte sme boli trikrát. Prvýkrát sa mi ozval, keď som zrazu nehral kvôli zraneniu, chcel vedieť, čo sa deje. Zavolal mi aj počas rekonvalescencie, vtedy sa totiž robila nominácia na reprezentačný turnaj, no zvážili sme, že je ešte priskoro. A pripomenul sa mi aj tretíkrát – na konci kalendárneho roka – keď mi oznámil, že pocestujem na olympiádu do Milána. Mal som fakt obrovskú radosť. Je to česť. Obzvlášť na takomto veľkom podujatí. V tabuľke sme momentálne prví, darí sa nám, máme o čo hrať. Ale na tom, že ak príde pozvánka na olympiádu, tak ma pustia, som bol dohodnutý už pred začiatkom aktuálnej sezóny. S hlavným trénerom aj manažmentom klubu. Nemali záujem mi brániť, vedia, že ZOH sú veľká prestíž, z hokejového hľadiska najväčší turnaj na svete. Možno, ale skôr to, že som tu už dlho, poznajú ma a máme korektné vzťahy. Nič nemám zmluvne ošetrené, všetko je na dobré slovo. Povedali mi, že ak budem chcieť, veľmi radi ma pustia. Že som Slovák a nie Rus? Nie. V hokejovej kabíne rozhodujú výkony, práca pre tím a správanie sa k spoluhráčom. Keď vidia, že robíte maximum pre mužstvo, rešpekt príde prirodzene. Ja som tu už niekoľko rokov, chlapci ma poznajú a vedia, čo odo mňa môžu čakať. Národnosť v tom nehrá zásadnú rolu. Veľa vecí vôbec nejde cez veľké slová, ale skôr cez príklad na ľade. K dispozícii budem už na Slovensku. Na konci januára ma čaká ešte zápas v Moskve proti Dynamu a odtiaľ rovno letím domov. Čiže zostáva odohrať ešte šesť duelov a potom už preladím na olympiádu. (úsmev) Keby som sa tomu vyhýbal, „just“ by mi to privodilo nejaké zranenie. Nemyslím na to, hrám ako stále. Hlavne aby som si udržal formu. Dosiaľ sa mi nikdy nestalo, že by som sa tesne pred veľkým podujatím zranil. Keď som začínal v Slovane v profesionálnom hokeji, presilovky hrali skúsení borci a mne prischla úloha brániť oslabenia. Vždy som sa čo najviac snažil, dnes môžem povedať, že oslabenia hrať viem. Ale keďže som vyspel, priestor dostávam už aj v presilovkách. Moja hra je však založená predovšetkým na jednom pilieri – plniť si úlohy vzadu a byť zodpovedný. Pekné je na tom už len to, že v jednej chvíli hráte na takom fóre, že sa môžete merať aj s najlepším hráčom na svete. Navyše, ubrániť McDavida je pekná výzva, nie? Top hráčov však nebude mať len Kanada, príde ich tam veľa. Čaká nás tam úzke klzisko, obrovské tempo, chcem to zažiť. Vyskúšať si to. Na toto ma naozaj netreba motivovať. Nebudem menovať jednotlivcov, superhviezd tam bude veľa. Ak by som si však mohol vyberať, potom si chcem určite zahrať proti Kanade či Amerike. Všetky olympijské zápasy budú sviatkom, ale tieto dva majú ešte čosi navyše. Tvrdý hokej mi nikdy nerobil problém. (úsmev) Stále je to kvalitná súťaž, hoci veľa dobrých hokejistov, predovšetkým zo Škandinávie, odtiaľto odišlo. Na druhej strane sem prišlo množstvo Severoameričanov, momentálne ich tu je viac ako sto. Priniesli niečo nové, povestný kanadskoamerický štýl. Mnohí z nich boli na rozhraní NHL a AHL, napokon sa rozhodli prísť do Ruska. Naďalej je to dobrá súťaž, nájdete tu veľa hráčov, ktorí by mohli naskočiť priamo do profiligy. Vlani tam odišiel Ivan Demidov a teraz hrá výborne v jednej lajne s Jurom Slafkovským. Povedal by som to takto: liga je o niečo rýchlejšia ako predtým, predsa len, Švédi a Fíni boli zasa o niečo technickejší. To by som nepovedal. Naďalej to má úroveň. Čo sa týka hokeja, nepocítil som nič podobné. Z tohto hľadiska nemám problém, je o mňa maximálne postarané. Tak ako predtým. Pokiaľ mám informácie, aj v iných tímoch to je v poriadku. Akurát Viťaz Podoľsk odstúpil zo súťaže. A život samotný? V Čerepovci sa to podľa mňa nijako nezmenilo. Ani nie, zvykol som si, že ľudia sa ma pýtajú. Čítam, čo sa kde píše, vnímam, že ľudia majú rozdielne názory, ja k tomu môžem povedať len toľko, že všetkých rešpektujem. A chcem len dodať, že každé moje rozhodnutie som učinil len na základe športových kritérií, nikdy neboli motivované politicky ani ideologicky. Tieto čísla sa ku mne nedoniesli. Zopakujem len, že robím to, čo viem. A najlepšie ako viem. Tak, aby som čo najlepšie reprezentoval Slovensko. To je všetko. Moja motivácia je čisto hokejová. Ľudia, ktorí sú okolo mňa, sú väčšinou zo športového prostredia. A to sa na celú záležitosť pozerá predovšetkým cez šport. Ale chápem aj tých, ktorí vyrástli mimo športu, zažili niečo iné a myslia si niečo iné. Naozaj ich rešpektujem, ja sa však na moju kariéru pozerám len cez hokej. A či dostávam negatívne správy na sociálnych sieťach? Neviem, možno áno, ale nedostanú sa ku mne. No zdá sa mi, že je to už pokojnejšie ako na jar 2022. S Martinom sme sa vtedy o tom zhovárali, prízvukoval mi, že so mnou nemá po ľudskej ani hokejovej stránke najmenší problém. Poznáme sa už dosť dlho, nemáme medzi sebou žiadny problém. Keď som sem prišiel ako devätnásťročný, bolo to pre mňa veľké dobrodružstvo – iná liga, iný štýl hokeja, iná mentalita. Dnes už môžem povedať, že som si zvykol, najmä na hokejové fungovanie a každodenný režim. Človek sa dokáže prispôsobiť. Samozrejme, občas ma niečo prekvapí, skôr sú to však drobnosti – v komunikácii alebo v tom, akým rôznym spôsobom ľudia riešia jednotlivé situácie. Ale nejde o nič zásadné. Pre mňa je dôležité, že sa môžem sústrediť na hokej, mám vytvorené profesionálne podmienky a v klube sa cítim rešpektovaný. To je pre hráča najpodstatnejšie. Matne si spomínam aj na Turín 2006, ale to som bol fakt ešte malý. Vancouver už bol o niečom inom – to je moja prvá pamätná olympiáda. Nuž, bolo to silné. Celá krajina smútila, ak si dobre spomínam. Hralo sa v noci, rodičia mi dovolili sledovať. Zápas proti Fínsku o 3. miesto bol fakt nešťastný, keď si predstavím, že po dvoch tretinách sme boli k tomu fakt blízko. Uf, to bol ale tím, chlapci hrali parádne – teda až na tú jednu tretinu. To je pravda. Vtedy sme mali množstvo hráčov v NHL, obrovskú kvalitu. Teraz je to iné. Máme dobrý mix, sú tam skúsení chalani, aj tí mladší. Ak dostaneme zo seba to najlepšie, môžeme hrať vyrovnané duely aj so silnými súpermi. Nejdem tu rozprávať o nejakých métach, že sa chceme prebojovať tam a tam, ani o konečnej pozícii, chceme Slovensko reprezentovať tak dobre, ako sa len dá. Tak, aby naši fanúšikovia boli spokojní. © Autorské práva vyhradené