Vláda hľadá cestu k rastu: Zníženie odvodov ako nový impulz? – KOMENTÁR

Slovenská ekonomika v roku 2026 stagnuje na hranici jeden až 1,5 percenta rastu HDP, slabý export, stále vysoké ceny energií a chronický nedostatok pracovnej sily brzdia akékoľvek výraznejšie oživenie. V tejto situácii sa postupne mení aj tón vládnej komunikácie – od dlhodobého zdôrazňovania konsolidácie a škrtov sa čoraz viac hovorí aj o podpore rastu. Jednou z najkonkrétnejších zmien, ktorá sa v poslednom období objavuje v diskusii, je možnosť zníženia niektorých odvodových sadzieb. Takýto krok by mohol priniesť dva pozitívne efekty naraz – zamestnancom by výrazne stúpla čistá mzda a firmám by sa znížili celkové náklady na prácu, čo by im uľahčilo investície, automatizáciu alebo aspoň udržanie súčasnej zamestnanosti. Zníženie odvodov však nie je lacné, aj mierne zníženie sadzieb pre vybrané skupiny by znamenalo výpadok príjmov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní v stovkách miliónov eur ročne, preto sa najčastejšie hovorí o dvoch podmienkach – opatrenie musí byť selektívne (nie plošné pre všetkých) a musí byť vyvážené inými krokmi, napríklad sprísnením podmienok, napríklad pre tzv. falošných živnostníkov, obmedzením niektorých daňových výhod alebo inými zdrojmi príjmov. Kľúčové otázky, na ktoré ešte neexistujú jasné odpovede, sú: kedy presne by zmena mohla začať platiť (najčastejšie sa spomínajú roky 2026/2027), pre koho konkrétne (zamestnanci s nižšími a strednými príjmami, malé a stredné firmy, určité sektory) a ako zabezpečiť, aby sa verejné financie nezrútili. Zatiaľ ide skôr o signály a úvahy než o hotový návrh, no už samotná zmena rétoriky – od „ďalej musíme šetriť“ k „potrebujeme aj aktívne podporiť rast“ – je významná a naznačuje, že vláda si uvedomuje, že čisté škrtanie verejných výdavkov a zvyšovanie odvodov môže ekonomiku udržať nad vodou, ale naozaj ju nerozbehne. Ak sa podarí zostaviť vyvážený balík – kombináciu mierneho uvoľnenia na strane odvodov, sprísnenia zneužívania daňovo-odvodového systému a ďalších prorastových prvkov (lepšia podpora matiek s deťmi, motivácia starších ľudí zostať dlhšie v práci, rýchlejšie rekvalifikácie), mohlo by to byť presne to, čo slovenská ekonomika teraz najviac potrebuje. Zatiaľ však platí staré pravidlo – slová sú lacné, čísla drahé. Rozhodujúce budú konkrétne parametre, zdroje financovania a reálny časový harmonogram, ktoré by mali byť známe v priebehu najbližších mesiacov. Slovensko si nemôže dovoliť stratiť ďalší rok – a zdá sa, že tento pocit sa začína šíriť aj vo vládnych kruhoch.