HotInfo
HotInfo Menu
Ukrajina

Mráz prichádza z Kremľa... na Ukrajinu. Putin využíva zimu ako zbraň, Ukrajincom po útokoch chýba teplo a elektrina

Mráz prichádza z Kremľa... na Ukrajinu. Putin využíva zimu ako zbraň, Ukrajincom po útokoch chýba teplo a elektrina
Nočné teploty v Kyjeve klesajú až na 20 stupňov pod nulou, no ľudia sa nemajú kde zohriať. Rusko systematicky útočí na ukrajinskú energetickú sieť, len v utorok zostalo bez elektriny až 70 percent hlavného mesta. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Moskvu obvinil z úmyselného zneužívania krutej zimy a vyhlásil núdzový stav v energetickom sektore. „Dôsledky ruských útokov a zhoršujúcich sa poveternostných podmienok sú vážne,“ napísal v stredu na sociálnej sieti Telegram. „Opravárske tímy, energetické spoločnosti, verejnoprospešné služby a Štátna záchranná služba Ukrajiny nepretržite pracujú na obnovení dodávok elektriny a tepla. Mnohé problémy si vyžadujú urgentné riešenie,“ dodal Zelenskyj. Po stredajšom mimoriadnom zasadnutí vlády informoval, že zriadili pracovnú skupinu, ktorá bude škody odstraňovať. Na výmenu zničenej energetickej infraštruktúry sa majú použiť i zdroje zo zahraničia a zvýši sa počet núdzových miest v Kyjeve a okolí, kde by pre obyvateľov zabezpečili teplo a elektrinu. V ukrajinskej metropole sa tak dočasne uvoľní aj súčasný zákaz vychádzania, ktorý platil po polnoci. Ako uviedol riaditeľ Centra pre energetický výskum Oleksandr Charčenko, svet ešte nič podobné nezažil. Rusi raketami a dronmi útočili na energetickú infraštruktúru pri teplote –15 °C, a to v meste s centrálnym vykurovaním, ktoré tým prakticky zničili. Problém bol najmä s dodávkami elektriny a napriek tomu, že sa včera vo väčšine domácností podarilo obnoviť kúrenie, nik nevie, ako dlho vydrží, pretože vývoj nemožno odhadnúť. Ťažkosti sú hlavne s elektrinou. „V súčasnosti je dostupná len približne pre tretinu Kyjeva,“ citoval Charčenka portál Ukrainska Pravda. „Sú stovky budov, kde sa pre nedostatok elektriny nedajú spustiť obehové čerpadlá, aby sa teplá voda z potrubí dole pod budovami dostala do vykurovacieho systému,“ vysvetlil. V hlavnom meste elektrický prúd vypadával i predtým, no kým Rusi nezačali cielene ničiť energetické zariadenia a siete, dalo sa to predvídať a dodávky rýchlo obnovovať. Podľa ukrajinskej spravodajskej služby SBU sú ruské údery na energetickú infraštruktúru v krajine súčasťou politickej stratégie, ktorá má zdecimovať civilné obyvateľstvo, čo vlastne znamená zločiny proti ľudskosti. Ako pripomenul portál Kyiv Independent, od začiatku vykurovacej sezóny v októbri minulého roka zaznamenala SBU až 256 ruských leteckých útokov na energetické zariadenia a systémy dodávajúce teplo. Okupanti sa zamerali až na 105 elektrární a 151 elektrických rozvodní po celej krajine. Na údery nasadili balistické strely, strely s plochou dráhou letu, ale aj ďalšie rakety a množstvo dronov. Najťažšie útoky evidovali v hlavnom meste a v Kyjevskej oblasti, ale aj v Charkove, Odese, Dnepropetrovsku, v Sumskej, Mykolajivskej či v Černihivskej oblasti. Minulý týždeň úrady oznámili, že následkom toho zostalo iba na juhovýchode Ukrajiny celé hodiny bez dodávok tepla a pitnej vody vyše milióna obyvateľov. „Toto je najchladnejšia zima, akú som kedy v tomto byte zažila. Kvôli chladu, výpadkom prúdu a neustálym útokom sa tu jednoducho nedá žiť,“ posťažovala sa serveru Kyiv Independent 28-ročná Anna Diačenková, ktorá pred pár dňami musela opustiť domov a útočisko našla u priateľov. Predtým bývala v Pečersku, peknej štvrti v centre Kyjeva, s tichými dvormi a pestrou zeleňou. V čase mieru je to skvelé miesto pre život, ale teraz… V slabo vykúrených tehlových bytoch ukazuje teplomer iba 3 °C, niekedy aj menej. „Prvý raz po dlhšom čase máme na Ukrajine skutočnú zimu,“ zhodnotila ironicky Julija Mychajľuková, ktorú v jej starom byte na východnom brehu Dnepra navštívili reportéri on-line denníka Kyiv Independent. „Pri týchto teplotách mínus 12 až mínus 16 stupňov a bez kúrenia sa byt veľmi rýchlo ochladí,“ povzdychla si. Elektrinu mali v ten deň asi len štyri minúty a vybili sa im aj všetky powerbanky. S mužom a ročným synom, ktorého poriadne naobliekali, sa tak zahrievali aspoň pri plynovom sporáku. Podľa Zelenského aj ministra energetiky Denysa Šmyhaľa bol práve Kyjev na takéto rozsiahle útoky slabo pripravený, oveľa horšie ako Charkov. Aby ľudia nepomrzli, v metropole pre nich otvárajú rôzne núdzové priestory. Na železničnej stanici na predmestí stoja napríklad dva modro-biele vozne, zvané „vlaky neporaziteľnosti“. Ich naftové motory neprestajne bežia, ale súprava sa nehýbe. Je tam na to, aby sa v nej ľudia zohriali. „Bývam v novostavbe na 17. poschodí, no výťah nejazdí, nemáme elektrinu ani vodu,“ zverila sa britskej stanici BBC Alina, ktorá sa sem uchýlila so synom a s dcérou. Charitatívne organizácie mysleli aj na deti, vo vlaku je plno hračiek. Pre mladú matku je to i vhodné miesto na oddych, zatiaľ čo jej manžel pracuje v továrni. Jedenásťročný Stas (Stanislav) sa sem prišiel zohriať, pozhovárať s kamarátmi a nabiť si mobil. U nich doma je vraj veľmi chladno a už 36 hodín nemajú elektrinu. Na mierové časy pred ruskou agresiou si už ani nespomína, zvykol si na vojnu. „Keď počujem niečo letieť, je to naozaj desivé, lebo neviem, či to teraz vybuchne, alebo to poletí ďalej a prežijem,“ prezradil reportérom BBC a poznamenal, že „život je ťažký“. Vo vagónoch sa stretávajú rôzni ľudia a nepohodlie znášajú celkom dobre. V porovnaní s tým, čo zažívajú vojaci na fronte, to údajne nie je také hrozné. Ani vo vlaku však neuniknú vojne. Zdanlivý pokoj prerušuje varovný signál z mobilných telefónov – v Kyjeve vyhlásili letecký poplach. Do vozňov prichádza sprievodca a všetkým prikazuje, aby vystúpili. Niektorí zamieria do krytu, iní sa poberú domov. A kým sa Kyjevčania trasú v bytoch od zimy, zamestnanci súkromných energetických spoločností a mesta ustavične opravujú poškodené energetické zariadenia a ďalšiu infraštruktúru, aby pre trojmiliónovú metropolu zaistili teplo a elektrinu. Niekedy sa stáva, že len čo sa im to podarí, systém opäť skolabuje, no nie pre útok, ale preto, lebo všetci naraz zapínajú elektrické zariadenia, dobíjajú zásobníky energie a preťažená sieť nápor nevydrží. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko tento týždeň preto navrhol, aby obyvatelia, ktorí môžu, odišli z mesta a zmiernili tak tlak na kritické zdroje. © Autorské práva vyhradené

Zdroj:

Prečítať celý článok