Protesty v Iráne nebudú mať víťaza

Napriek výrazne obmedzenému prístupu k informáciám sa dnes zdá pravdepodobnejšie, že súčasné nepokoje sa podarí režimu potlačiť. Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N. Intenzívne protesty v Iráne sa rozvinuli spôsobom, ktorý sa vo viacerých ohľadoch odlišuje od predchádzajúcich kríz. Pomerne nezvyčajná bola aj počiatočná reakcia režimu. Hoci protesty trvajú len niekoľko dní, v médiách i analytických kruhoch sa už objavujú úvahy o možnom páde islamskej republiky. Otázkou preto nie je len to, do akej miery sú tieto scenáre realistické, ale aj aké dôsledky by prípadná destabilizácia mala pre samotný Irán a jeho obyvateľov. Irán dlhodobo zápasí s viacerými štrukturálnymi problémami, preto nie sú protesty v krajine ničím výnimočné. Líšia sa len svojou intenzitou a počtom ľudí v uliciach. Dôvody sú často ekonomické, sociálne, environmentálne a, samozrejme, aj politické. Príčina je zvyčajne jedna, a tou je neschopnosť súčasného režimu správne manažovať krajinu. Treba však povedať, že Irán je od revolúcie v roku 1979 pod tvrdými západnými sankciami, čo spravovanie islamskej republiky významne sťažuje. Sankcie majú nesporne citeľný vplyv aj na súčasný stav ekonomiky a sociálne podmienky v krajine. Zdroj terajších protestov má hlavne ekonomické pozadie. Prvotnú vlnu nepokojov spustilo zverejnenie návrhu štátneho rozpočtu na ďalší rok. Ten, v skratke, obsahuje zvyšovanie daní z príjmu, DPH a škrtanie v systéme sociálnej podpory. Okrem toho krajina dlhodobo zápasí s dvojcifernou infláciou a situáciu zásadne zhoršil ďalší prepad kurzu iránskeho rialu voči americkému doláru. Tieto faktory prakticky znemožňujú predaj importovaného tovaru, čo vyhnalo do ulíc netradične aj obchodníkov z bazára. To má nečakane symbolický význam, keďže práve oni boli dôležitým článkom pri vypuknutí revolúcie v roku 1979.