Šaškov štátny tajomník Štofko / Pri zvýhodňovaní Agelu štátnou poisťovňou vidím problém, ale konáme, aby sme tomu zabránili

„Za ľudí majú hovoriť ich skutky. Ukážte mi, čo som reálne nejakým spôsobom ovplyvnil ako štátny tajomník v prospech niekoho. Už som ním dva roky a zisk zdravotných poisťovní je zaregulovaný stále rovnako,“ reaguje Michal Štofko na podozrenia bývalej šéfky úradu pre dohľad Renáty Bláhovej o jeho údajnom lobingu v zdravotníctve.  Rovnako odmieta, že by niekedy robil poradcu pre šéfa súkromnej poisťovne Dôvera finančnej skupiny Penta. Zároveň však hovorí, že je na ministerstve veľmi ťažké zabrániť tomu, aby na ňom nejaká skupina nemala svoj vplyv. „Či je to Agel, Penta alebo úplne iná firma, potrebujete komunikovať so všetkými. Sledujú si svoje záujmy, ktoré sú ich optikou legitímne,“ dodáva. V rozhovore tiež odpovedá, kto je zodpovedný za kontumačnú prehru ministerstva s poisťovňou Union pre nepozretie si elektronickej schránky, kedy bol ochotný vzdať sa postu tajomníka aj to, ako sa podieľal na výzve z plánu obnovy, ktorú dnes prešetruje európska prokuratúra. Michal Štofko má na ministerstve na starosti sekciu zdravia, ktorá sa zaoberá štandardnými terapeutickými postupmi, prevenciou i vzdelávaním, rovnako však pod neho spadá ambulantná sieť, nový katalóg výkonov či programová vyhláška a nastavenie platobných mechanizmov so zdravotnými poisťovňami. Sekcia liekovej politiky ani právne oddelenie nepatrí podo mňa, ale ak mám správne informácie, celá súdna komunikácia išla do inej technickej elektronickej schránky, ktorú majú viaceré rezorty. Nešlo teda o štandardnú slovensko.sk schránku, ktorú využívame na komunikáciu s inštitúciami či so súdmi. Do štandardnej schránky nám prišiel až rozsudok súdu, ale neprišlo tam, že sa pojednávanie vôbec začalo. Neviem na to odpovedať. Keď sme videli rozsudok, obratom ministerstvo podalo opravný prostriedok a odvtedy sme v odvolacom konaní. Očividne sa tam niečo deje, že na stanovisko súdu čakáme už niekoľko mesiacov, zrejme sa súd reálne zaoberá našim podnetom. Dúfame, že finálne stanovisko bude v prospech ministerstva, pretože napádame celý proces. Existujú judikáty, ktoré v takýchto situáciách rozhodli v prospech poškodeného. Nevravím, že to tak má byť, my len chceme, aby nám súd dal aspoň priestor vyjadriť sa v rámci konania. Vzhľadom na to, že prístup k technickým schránkam je obmedzený, pokladám za veľmi relevantné, aby sme ten priestor dostali. Sme stále v konaní, tak uvidíme. Úprimne, ani ako šéf Asociácie zdravotných poisťovní som o tom nevedel, nemal som na to ani mandát. Venoval som sa v rámci asociácie celkom inej agende. Ja osobne som tento prípad riešil až potom, ako to bolo teraz medializované. Ja nie som právnik a ani nemám v malíčku sporovú agendu. Nemám ani len potuchy, koľko môže či nemôže trvať súdne rozhodovanie. Ťažko čakať odo mňa či od druhého štátneho tajomníka, aby sme mali v hlave kalendár, kedy prišlo nejaké podanie zo strany Unionu. Opakujem, podľa mojich informácií išla celá komunikácia zo súdu nesprávnym smerom. Keď napadáte proces, veľmi ťažko hľadáte vinníka. Máme celé právne oddelenie, ktoré má na starosti sporovú agendu a sleduje schránky, ku ktorým má prístup, no táto komunikácia so súdom tam proste nebola. Nakoniec sa našla, ale niekde, kde vôbec nemala čo hľadať. V tejto chvíli si to vôbec nedovolím odhadnúť, lebo stále pevne verím, že budeme mať ešte priestor sa k tomu vyjadriť. Keby našu výhradu súd nebral vážne, zrejme by už dávno povedal, že je rozhodnuté a zamietol by náš opravný prostriedok. To sa však zatiaľ nestalo. Netuším, na to musia odpovedať naši ministerskí technici. Sú schránky, ktoré vraj slúžia na zasielanie veľkých súborov, prípadne na komunikáciu v krízových situáciách, ale neviem či aj tu išlo o rovnaký typ technickej schránky. Určite si dáme na to pozor. Chápem, že aj toto mohlo byť vnímané ako nedostatok zo strany ministerstva, ale ja verím internému vysvetleniu, ktoré som dostal, a pokladám ho za úplne legitíme. Ak by súd rozhodol v prospech ministerstva, pokladal by som to za férové. Nemyslím si, že sú na ministerstve úradníci, ktorí kašlú na verejný záujem a nesledujú schránky Slovensko.sk, keď ide o súdny spor v hodnote viac ako milióna eur. Nehovoriac o tom, že máme aj na ministerstve systémy, ktoré informácie zo schránok priamo prehadzujú do inej registratúry, kde to človek vidí, a ani toto sa nestalo. Michal Štofko. Foto: Postoj/Andrej Lojan Nikdy som nerobil poradcu Martinovi Kultánovi, to je strašidelné klamstvo. Zastupoval som ho rovnako ako ostatných troch riaditeľov zdravotných poisťovní na stretnutiach, o ktorých hovorí pani Bláhová. Vždy som tam bol na pozvanie ministra Lengvarského ako šéf Asociácie zdravotných poisťovní. Raz tam bol Martin Kultan, inokedy zas Richard Strapko, v tom čase riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Organizácia tých stretnutí nebola mojou agendou. Vstup na ne bol voľný a boli tam všetci. Cieľom vôbec nebolo urobiť nám nejaké meno, keby sme ho nemali, tak tam nikto nepríde. Každý, kto mal záujem, toho sme prizvali. Nikoho sme nenútili. Vysvetľovali sme témy, venovali sme sa liekom, reguláciám, snažili sme sa prezentovať dáta a fakty, nie pokrútené ani ohnuté, ako sa to pani Bláhová sem-tam snaží naznačiť. Ona pritom robila v mene úradu pre dohľad veľmi podobný workshop pár týždňov predtým, kde zavolala tiež všetkých a venovala sa viac politike. My sme iba pomenovali v danom čase diskutovaný návrh v parlamente. Aby poisťovne mohli mať dvojpercentný zisk, jedno percento z toho malo byť naviazané na indikátory kvality. Vôbec sme nelobovali, nedajbože, za dvojpercentný zisk pre poisťovne. Rád vám zazdieľam tie prezentácie. Sám som sa zúčastňoval stretnutí na túto tému na ministerstve a dokola sme sa vracali k tomu, či si zdravotné poistenie môžu alebo nemôžu vyplácať veľký zisk. Sám som bol navrhovateľom toho, aby sa zisk zareguloval. Som veľký zástanca toho, že niečo si treba za tie peniaze pýtať a aj kvalitu zdravotných poisťovní by sme mali merať. Rozhodne tak nesúhlasím so slovami pani Bláhovej, že som navrhoval, aby zdravotné poisťovne mali plus jedno percento zisku a už vôbec nie len tak. Mne sa celkovo pozdávajú indikátory kvality, treba ju merať, ale tie percentá boli politickými rozhodnutiami. To, či to bude 1 + 1 alebo 0,5 + 0,5 prípadne celé jedno percento zisku len za indikátory kvality, to už išlo mimo mňa. No keby som bol taký zástanca 1+1 zisku, tak asi na to tlačím aj teraz, no vôbec to pre mňa nie je téma.  Snažím sa veľmi nemontovať do politických rozhodnutí. Za mňa je dôležité merať kvalitu na všetkých úrovniach systému, hoci v tom čase sa to tam nedalo. S limitom zisku na jedno percento problém nemám. Či by mal byť väčší som nikdy neriešil, ale páčilo by sa mi, keby aj to jedno percento bolo rozdelené tak, aby polovicu z neho si ako zisk vyplatili poisťovne len na základe merania kvality. Toto nie je vôbec moja politická agenda. Naozaj som o to nemal záujem. Práca, ktorú som robil ma bavila a toto je naozaj veľká pracovná výzva. Keď však máte možnosť niečo spraviť a myslíte si, že to je správne, tak to podľa mňa treba urobiť. Ak to spraviť nechcete, tak sa potom nemá zmysel vyjadrovať k tomu, či niekto koná nesprávne. Za Martina sa nechcem ani nebudem vyjadrovať. V čase, keď som bol ja Martinovým spoločníkom v Msquare, sme mali na Slovensku jeden projekt. Išlo o subdodávku pre ministerstvo zdravotníctva. Bol to európsky projekt, ktorým sa nastavovala nová minimálna ambulantná sieť. Celá naša snaha nešla za agendou, ktorá sa týkala zdravotných poisťovní, ani sme v tomto systéme na Slovensku minimálne do roku 2023 nič nerobili. Ja som sa na pozíciu šéfa asociácie netlačil. Otvorene som informoval zdravotné poisťovne, keď mi ponúkli toto miesto, že mám firmu Msquare s Martinom a pracujeme v tejto oblasti. Oni v tom problém nevideli a napriek tomu chceli, aby som ich zastupoval. To, či Martin ako šéf dozornej rady mal alebo nemal konflikty záujmov, to sa musíte pýtať jeho. Ja si myslím, že za ľudí majú hovoriť ich skutky. Veď mi ukážte, čo som reálne nejakým spôsobom ovplyvnil ako štátny tajomník v prospech niekoho. Už som ním dva roky a zisk poisťovní je zaregulovaný stále rovnako. Zdravotné poisťovne musia deklarovať dokonca ešte viac ako deklarovali predtým. A ja súhlasím, že mnohé veci LOZ naozaj urýchlil. Opatrenia, ktoré sa robia, však strašne ťažko dobiehajú interpretáciu a hlavne dáta. Pracujeme na štandardizovaných zmluvách, na tvrdšom prechode na DRG, pripravili sme memorandum o spolupráci medzi poisťovňami, nemocnicami, ambulantným sektorom.  Ja vnímam moju prácu oveľa viac ako mediačnú a komunikačnú než to, že by som tu za niekoho loboval. Michal Štofko. Foto: Postoj/Andrej Lojan Minister ma požiadal o urgentnú nápravu, čo sa už urobilo a Martin firmu presťahoval. Chybu som si priznal a konzultoval som to aj s ministrom, či mám z toho vyvodiť personálne následky. Bolo to na hrane toho či odísť alebo zostať na ministerstve, aj keď ide naozaj o administratívny nedostatok, keďže z firmy som vystúpil už dávno. Áno. Ak by pán minister požadoval môj odchod, tak by som sa postu vzdal, ale nakoniec sme sa dohodli, že urobím urgentnú nápravu. Firma je presťahovaná a tým pádom je to za mňa vybavené, nefigurujem v nej už niekoľko rokov. Budem sa snažiť, aby za mňa hovorila moja práca a nie adresa. Chápem, ale nič som Martinovi napriek tomu naozaj nedohodil. To by ste si museli pozrieť tú smiešnu sumu, ktorú za tie dva mesiace dostal. Snažil sa školiť zamestnancov v benchmarku, porovnávať ceny, aby sme hľadali úspory. To nebolo o tom, že mal tak priestor dohodiť niečo nejakej firme, pracoval primárne na metodike tvorby úspor. Chápem to. No ja tiež nepoznám klientelu pani Bláhovej ani žiadnej súkromnej firmy. Zákon mi umožňuje tak, ako to umožňoval aj pani Bláhovej, keď bola šéfkou úradu pre dohľad, aby zostala vo firme, v ktorej pracuje. Jej firma, v ktorej pracovala, takisto dostala nejaké štátne zákazky v čase, keď bola na čele úradu. Ale áno, aj ja som pracoval vo firme, ktorá pracovala v zdravotníctve, preto som z nej radšej odišiel. My sme, paradoxne, tej m