Inflácia sa opäť mierne zrýchlila, služby a dane držia ceny na Slovensku vysoko

Inflácia na Slovensku v závere roka 2025 opäť mierne zrýchlila a potvrdila, že cenové tlaky sa z ekonomiky úplne nevytratili. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla medziročná inflácia v decembri 3,8 %, čo znamenalo mierny nárast oproti predchádzajúcim dvom mesiacom. V priemere za celý rok sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 4 %, teda citeľnejšie než v roku 2024, no stále výrazne pomalšie ako počas inflačnej vlny v rokoch 2022 a 2023. Decembrové zrýchlenie inflácie bolo výsledkom kombinácie viacerých faktorov, pričom ceny rástli vo všetkých dvanástich výdavkových skupinách domácností. Najvýraznejšie zdražovanie pokračovalo v sektore služieb, predovšetkým v reštauráciách a hoteloch, kde ceny medziročne vzrástli o 8,9 %. Ako upozornil analytik Slovenskej sporiteľneMatej Horňák, práve tento odbor patril k hlavným ťahúňom inflácie, keď k celkovému rastu cien prispel približne 0,7 percentuálneho bodu. Výrazne drahšie boli najmä stravovacie služby, vrátane závodného stravovania. Silný cenový rast zaznamenalo aj vzdelávanie, ktoré v decembri zdraželo o 8,8 %, najmä v dôsledku vyšších cien jazykových kurzov. Nadpriemerné tempo rastu si udržali aj rozličné tovary a služby, kde sa do cien premietlo najmä výrazné zdraženie dopravného poistenia či služieb osobnej a sociálnej starostlivosti. Alkoholické nápoje a tabak zdraželi o 5,6 %, pričom tento odbor vykazoval nadpriemerný rast počas celého roka. Významnú pozornosť si v decembri opäť vyslúžili potraviny a nealkoholické nápoje. Kým samotné potraviny medziročne zdraželi len mierne, o 1,1 %, ceny nealkoholických nápojov vyskočili až o 22,8 %, čím dosiahli historické maximum. Podľa analytičky Wood & CompanyEvy Sadovskej ide o jeden z hlavných dôvodov, prečo celkový rast cien potravín a nápojov dosiahol v decembri 2,8 %. „Ceny potravín ako takých rástli iba mierne, no nealkoholické nápoje zaznamenali extrémny nárast,“ uviedla Sadovská. Vývoj v tejto kategórii súvisí aj so zavedením dane z cukru, na čo upozorňujú viacerí analytici. Ceny bývania a energií si v decembri udržali medziročný rast na úrovni 2,8 %. Domácnosti platili viac najmä za vodné, stočné, odvoz odpadu a skutočné nájomné, zatiaľ čo ceny elektriny a plynu rástli len mierne. Najpomalší rast cien zaznamenala doprava, kde inflácia dosiahla 1,7 %, najmä vďaka lacnejším pohonným látkam a miernemu poklesu cien motorových vozidiel. Tento vývoj však čiastočne vykompenzovalo výrazné zdraženie dopravných služieb. Z pohľadu celého roka 2025 sa inflácia zrýchlila predovšetkým v dôsledku služieb a regulovaných položiek. Ako uviedol analytik Národnej banky Slovenska Branislav Karmažin, cenový vývoj výrazne ovplyvnili konsolidačné opatrenia verejných financií, pričom najrýchlejšie rástli ceny trhových služieb a potravín, a to aj napriek zníženiu sadzieb DPH. Inflácia na Slovensku tak zostala vyššia než v eurozóne a tento rozdiel pretrvával aj v závere roka. Analytici sa zhodujú, že charakter inflácie v roku 2025 sa líšil od predchádzajúcich rokov. Podľa Tomáša Boháčka z 365.bank nešlo o plošné zdražovanie tovarov, ale o presun cenových tlakov do sektorov s vysokým podielom práce, kde sa oneskorene premietali vyššie mzdové náklady. Práve služby a regulované ceny podľa neho zabránili výraznejšiemu spomaleniu inflácie pod hranicu štyroch percent. Do vývoja cien v minulom roku zasiahli aj administratívne opatrenia štátu. Vyššia DPH, transakčná daň či opätovná regulácia cien energií zvyšovali nákladovú záťaž firiem, ktorú podniky postupne premietali do cien pre spotrebiteľov. Matej Horňák upozorňuje, že hoci regulácia energií krátkodobo tlmila infláciu, zároveň odsúva cenový impulz do budúcnosti, čo môže udržiavať infláciu vyššiu aj v ďalších rokoch. Výhľad na začiatok roka 2026 naznačuje, že inflácia zostane zvýšená. Podľa analytika NBS sa môže v januári pohybovať opäť v blízkosti štyroch percent, najmä v dôsledku rastu regulovaných cien tepla, plynu a elektriny. Analytici však zároveň očakávajú postupné zmierňovanie inflačných tlakov v službách, keď odznie vplyv daňových zmien a tempo rastu miezd sa spomalí. Eva Sadovská pripomína, že inflácia nie je len štatistickým ukazovateľom, ale má priamy dopad na kúpnu silu domácností, reálnu hodnotu úspor či výnosnosť investícií. „Inflácia funguje ako neviditeľná daň, ktorá postupne ukrajuje z hodnoty našich peňazí,“ upozorňuje. Aj keď sa cenové prostredie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi stabilizovalo, Slovensko podľa analytikov vstupuje do roku 2026 s infláciou, ktorá zostáva jednou z najvyšších v rámci Európskej únie.