Jadrová dohoda vo Washingtone / Ficovi možno ide aj o fotku s Trumpom, ale nová jadrová elektráreň je v našom národnom záujme

Tento týždeň by mal Robert Fico v Bielom dome podpísať s Donaldom Trumpom medzivládnu dohodu o spolupráci v jadrovej energetike. Znamená to ďalší a takmer definitívny krok k tomu, aby v areáli jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach vyrástol v najbližších rokoch nový jadrový reaktor s technológiou amerického Westinghousu. Tým definitívnym krokom bude následne podpis zmluvy so samotnou americkou firmou. Podľa premiéra by sa to malo odohrať v priebehu budúceho roka. Optimistický scenár, keď by nový jadrový reaktor mal začať dodávať elektrinu do siete, je rok 2040. Vo svete, nielen u nás, je však takmer štandardom, že sa projekty jadrových elektrární naťahujú v čase aj v cene. Prvotný odhad je okolo 12 miliárd eur. Areál v Jaslovských Bohuniciach bol vybraný zámerne. Územie je už desaťročia využívané ako priestor jadrovej elektrárne, ale nehrozí ani odpor miestneho obyvateľstva – samotná obec a jej obyvatelia majú z elektrárne prospech nielen pracovnými miestami, ale aj mimoriadnymi príjmami do obecného rozpočtu.   Ak si odmyslíme sprievodný politický folklór – Fico žmurká na svoj elektorát a hovorí o tom, že by takúto dohodu omnoho radšej podpisoval s Ruskom, a opozičné PS hovorí o najdrahšej fotke v histórii (Fica s Trumpom), keďže podľa nich za nový jadrový zdroj zaplatíme minimálne 15 miliárd eur –, ide o zásadný krok pre slovenskú energetiku a vykročenie z doteraz výlučnej závislosti od ruských jadrových technológií. Napokon aj Európska únia už v ostatných rokoch opúšťa antijadrový ošiaľ a uznáva, že ak chce znížiť emisie skleníkových plynov, nemôže sa spoliehať len na obnoviteľné zdroje energie (OZE). Ak niekto hovorí o tom, že by sme mohli byť energeticky sebestační a nebyť závislí od žiadnych globálnych vplyvov len tým, že by sme využili potenciál OZE, mal by sa ešte raz poriadne zamyslieť. Či totiž od niekoho nakupujete fosílne palivo (Rusko, USA, Nórsko, Katar atď.), jadrové palivo (Rusko, USA, Francúzsko atď.) alebo suroviny, či technológie pre OZE, alebo batérie (Čína), vždy pôjde o to, že vás niekto svojím spôsobom drží v hrsti. Slovensko nedisponuje takými zásobami akejkoľvek suroviny, ktorá by mu zabezpečila energetickú sebestačnosť. Teoreticky by sme mohli využiť vodnú energiu, to by si však vyžadovalo takú megapriehradu, že by sme Váhom museli zaplaviť celý Liptov alebo územie od Trenčína až po Trnavu. Pri zásobách vody, rovnako ako pri OZE, by sme sa však stále museli spoliehať na priazeň počasia. Rozumnou stratégiou preto je rozložiť túto mieru závislosti na čo najviac aktérov. A hoci sa Rusko v prípade jadrového paliva nespráva ani zďaleka tak agresívne ako v prípade fosílnych zdrojov, je dobré, že Slovensko svoj energetický mix posilní aj americkou jadrovou technológiou. Spolu s možnosťou využívať v reaktoroch ruskej technológie americké jadrové palivo. Ďalším faktom je, že každý spôsob výroby elektriny má svoje negatívne externality – emisie (nielen skleníkové) pri fosílnych palivách, riziká rádioaktivity pri jadrových zdrojoch, nezvratné zásahy do krajiny pri vodných priehradách, devastácia prírody pri ťažbe surovín pre OZE. Rozvoj jadra je preto životným záujmom Slovenska a otázka jeho základnej bezpečnosti. To, že dohodu o spolupráci podpíše Fico s Trumpom, je z perspektívy nasledujúcich desaťročí detail, ktorý si čoskoro bude treba vyhľadávať v archívoch. O novom jadrovom zdroji sa na Slovensku intenzívne hovorí minimálne niekoľko ostatných rokov, v odborných kruhoch ešte dlhšie. Jedno z prvých verejných avíz prišlo ešte v čase Hegerovej vlády, keď o projekte bližšie hovoril v rozhovore pre Postoj vtedajší štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Gerhart. A to už bol projekt v pokročilom štádiu prípravy. Keďže už z princípu je výstavba jadrovej elektrárne projektom na niekoľko volebných období a v tejto téme panuje na slovenskej politickej scéne väčšinová zhoda, ministerstvo hospodárstva v ňom pokračovalo aj po zmene vlády na jeseň 2023. V platnosti zostalo aj rozhodnutie ísť do projektu s inou ako ruskou technológiou. V hre tak zostali v podstate len Američania, Francúzi a Juhokórejčania. O tom, že by staviteľom a dodávateľom technológie mohla byť juhokórejská spoločnosť KHNP, sa špekulovalo ešte v čase návštevy Roberta Fica v Soule, ktorej súčasťou bola aj dohoda o energetickej spolupráci. Veľmi vážnym uchádzačom bola, samozrejme, francúzska EdF, keďže Paríž je hlavnou hybnou silou jadrovej loby v Európe. Okolo seba sústreďuje všetky členské krajiny EÚ využívajúce jadro a vedie pomerne úspešnú politiku znovuakceptácie jadra ako vítaného zdroja na úrovni EÚ. Treťou alternatívou bol práve americký Westinghouse. Prvým konkrétnejším krokom bolo uznesenie vlády o zámere získať reaktor s inštalovaným výkonom 1200 MW. Tento parameter mohli teoreticky splniť všetky tri spoločnosti. Niektorí by možno očakávali klasický tender, výberové konanie, kde by sa uchádzači prihlásili, predstavili svoje projekty, ponúkli technologické riešenia a navrhli cenu. Príslušná komisia by projekty posúdila a vybrala víťaza. Vláda však napokon priamo rozhodla, že zmluvu podpíše s Westinghousom. Za normálnych okolností by si to zaslúžilo kritiku, stavba jadrovej elektrárne však nie je nákup kancelárskych potrieb a v tomto prípade v zásade nik iný ako Westinghouse do úvahy neprichádza. Juhokórejská KHNP síce má k dispozícii reaktor s požadovaným výkonom a skúsenosti s výstavbou v zahraničí, no svoju technológiu stavia na technológii Westinghousu. A môže ju „vyviezť“ len s americkým súhlasom. Inak povedané, Juhokórejčania môžu stavať len tam, kde ich Američania stavať nechajú (napríklad české Dukovany). Francúzska EdF zas nemá k dispozícii praxou preverený reaktor požadovaného výkonu. Navyše, z kuloárov jadrovej odbornej verejnosti vieme, že francúzsky prístup k veciam je takpovediac nepružný. Na druhej strane tiež vieme, že Francúzi sa do slovenského jadrového prostredia zapoja inými spôsobmi. Napríklad v projekte prepracúvania vyhoreného jadrového paliva alebo ako subdodávateľ Westinghousu v Jaslovských Bohuniciach. Jednoducho povedané, svoj kus koláča dostanú tak, aby neobštruovali, ako to robia v prípade českých Dukovian, kde prehrali tender s Juhokórejčanmi, a dnes využívajú všetky možnosti európskeho práva, aby Čechom stavbu čo najviac skomplikovali. Na dohode medzi Slovenskom a Westinghousom mala mimoriadny záujem aj americká vláda. Ešte na začiatku leta 2025 prišla osobne do Bratislavy s premiérom a ministerkou hospodárstva rokovať Aleshia Duncan, zástupkyňa námestníka amerického ministra energetiky, za prítomnosti amerického veľvyslanca a regionálneho zástupcu spoločnosti Westinghouse. Slovenská vláda dohodu s Američanmi opätovne schválila aj tento týždeň pred cestou Fica a ministerky hospodárstva Sakovej do USA. Materiál nezverejnila, obsah dohody teda nepoznáme a je otázkou, či niekedy poznať budeme. Samozrejme, nejde o to, aby boli verejnými technologické a bezpečnostné informácie. Ale aby verejnosť poznala plánovaný rozpočet stavby, mieru zapojenia verejných zdrojov, pôžičiek, ich splácania alebo napríklad to, kedy sa prevádzkou elektrárne náklady na výstavbu splatia. Jednoducho ekonomické parametre projektu, ktoré nemajú byť prečo utajované ani nesprístupňované. Ideálne by mal mať vládny materiál dve časti – z povahy veci utajenú časť týkajúcu sa technologických parametrov a časť verejnú s príslušnou analýzou ekonomických nákladov a prínosov. Takto len zbytočne nabíja odporcom jadra, ktorí túto elektráreň budú kritizovať len preto, že pod dohodou bude Ficov a Trumpov podpis. Pomôžte nám šíriť hodnotné články a názory Prajete si vypočuť audioverziu článku? Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne. Pridajte sa k našim podporovateľom.