Dánsko po rokovaniach v Bielom dome nepresvedčila USA o Grónsku, spor pretrváva

Dánsku sa nepodarilo zmeniť postoj administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa k jeho hrozbám prevziať kontrolu nad Grónskom. Po stredajších rokovaniach v Bielom dome to priznal dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen, ktorý sa spolu so svojím grónskym náprotivkom stretol s viceprezidentom USA J. D. Vanceom a ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. „Nepodarilo sa nám zmeniť americkú pozíciu. Je zrejmé, že prezident má túžbu zmocniť sa Grónska,“ povedal Rasmussen novinárom po stretnutí. Zároveň zdôraznil, že takýto krok „nie je v záujme Dánskeho kráľovstva“ a že prevzatie Grónska Spojenými štátmi „vôbec nie je nevyhnutné“. Podľa šéfa dánskej diplomacie ide o mimoriadne citlivú otázku pre obyvateľov Grónska aj Dánska, ktoré patrí medzi dlhoročných spojencov USA v NATO. „Akékoľvek myšlienky, ktoré by nerešpektovali územnú celistvosť Dánskeho kráľovstva a právo Grónčanov na sebaurčenie, sú úplne neprijateľné,“ vyhlásil Rasmussen. Dodal však, že obe strany sa dohodli na vytvorení spoločného výboru, ktorý by sa mal v najbližších týždňoch pokúsiť nájsť možné východiská. Trump ešte niekoľko hodín pred rokovaniami zopakoval, že Grónsko je „životne dôležité“ pre plánovaný americký systém protivzdušnej a protiraketovej obrany Zlatá kupola a že NATO by malo podporiť americkú snahu získať nad ostrovom kontrolu. Tvrdí, že v opačnom prípade by v regióne mohli získať vplyv Rusko alebo Čína. Rokovaniam sprevádzala aj kontroverzia, keď Biely dom počas stretnutia zverejnil na sociálnej sieti X posmešný príspevok s otázkou „Ktorým smerom, muž z Grónska?“. Rasmussen uviedol, že Čína ani Rusko si Grónsko nenárokujú a že čínske lode sa v oblasti neobjavili už viac ako desať rokov. Dánsko pred stretnutím prisľúbilo ďalšie posilnenie vojenskej prítomnosti v Grónsku a ministerstvo obrany následne oznámilo, že k nemu pristúpi okamžite, vrátane nasadenia lietadiel, plavidiel a vojakov, aj za účasti spojencov z NATO. Spor o Grónsko pritom výrazne naštrbil transatlantické vzťahy, pričom Dánsko aj Grónsko trvajú na tom, že o budúcnosti ostrova môžu rozhodovať výlučne jeho obyvatelia.