„Nie som na brigáde!“ Sociálne siete rozprúdila virtuálna vzbura proti samoobslužným pokladniam

Na internete rastie vzbura proti samoobslužným pokladniam. Nečakanú vlnu odporu voči moderným zariadeniam rozbehli skupinky ľudí, ktorým sa nepáči najmä samostatné skenovanie nakúpeného tovaru. Kritizujú, že v obchode nie sú brigádnikmi, ale klientmi. Nevôľa istých zákazníkov sa však nestretla s pochopením u všetkých a vyvolala aj vlnu vtipov – oponenti sebavedomých nakupujúcich dokonca navrhujú, aby po obchode ani nemuseli chodiť, lebo kupujúci nie sú na maratóne. Kampaň proti samoobslužným pokladniciam sa na internete rozbehla pred niekoľkými týždňami. Vo viacerých skupinách sa začala šíriť ilustrácia vytvorená umelou inteligenciou, zobrazujúca nespokojnú zákazníčku v obchode. V rukách drží plagát s odkazom „Nie som na brigáde, som zákazník!“ V príspevkoch, ktoré tieto obrázky sprevádzajú, odporcovia samoobslužných pokladní píšu, čo im na týchto zariadeniach prekáža. Jedna skupina pokladne označuje za dôvod, prečo ľudia prichádzajú o prácu. Niektorí si myslia, že by pri nich mali dostať zľavu na nákup. Z ich pohľadu totiž vykonávajú prácu, za ktorú by mali byť platení zamestnanci obchodu. Najradikálnejší jednotlivci vyzývajú na úplný bojkot samoobslužných pokladní. Vlna bojkotu sa zdvihla po kritike obchodného reťazca s nábytkom IKEA, ktorý od septembra počas určitých hodín pracovného týždňa zaviedol platbu výlučne prostredníctvom samoobslužných pokladní. Na facebookovej stránke Nekŕmte nás odpadom sa začiatkom decembra minulého roka objavil príspevok, ktorý túto zmenu považoval za prácu niekoho iného vykonávanú zadarmo zákazníkmi. „Kam sa to posúva? O pár mesiacov si možno budú zákazníci sami vykladať tovar do regálov… Firmy šetria, ľudia platia svojím časom,“ píše sa v príspevku. Na druhej strane sú ľudia, ktorí novinku v obchodoch naopak pochvaľujú. Vyzdvihujú najmä úsporu času, keď nemusia čakať v dlhých radoch pri klasických pokladniach. Tiež oceňujú možnosť nákup vybaviť vo vlastnom tempe a pozornejšie skontrolovať kvalitu tovaru v košíku či jeho množstvo a cenu. Popularitu na sociálnych sieťach však naberá aj ďalší trend, ktorý má s vecnou debatou len málo spoločného. Ako reakcia na odpor voči moderným pokladniam sa začali šíriť kresby, ktoré ľudí vyzývajú na bojkot aj iných bežných činností spojených s nakupovaním. Odmietajú napríklad nakladanie tovaru do vozíka, pretože „nie sú skladníci“, či chodenie po obchode, pretože „nie sú na maratóne“. Ilustrácie šíriace sa po sociálnych sieťach. Kým na internete príspevky vyzývajú ľudí, aby sa terminálom bez obsluhy vyhýbali, v každodennej realite sa tieto moderné pokladne tešia čoraz väčšej popularite, jednohlasne tvrdia obchodné reťazce. Podľa hovorkyne spoločnosti IKEA Bratislava Nicol Richterovej samoobslužné kasy ešte pred akýmkoľvek zásahom zvnútra tvorili približne 70 percent všetkých nákupov. „V súčasnosti ich využíva približne 85 percent zákazníkov,“ uviedla Richterová. „Vo väčších obchodoch sa viac ako 50 percent predajov robí cez samoobslužné pokladne. Ak by to ľudia nechceli, tak by to obchodníci neimplementovali,“ povedal pre Pravdu predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. Nakupovanie bez asistencie personálu označil za „win-win“ situáciu tak pre zákazníka, ako aj pre spotrebiteľa. Zákazníci si samoobslužný spôsob platby obľúbili a nasvedčujú tomu aj čísla samotných obchodníkov. „Viac ako 60 percent transakcií našich zákazníkov sa uskutoční prostredníctvom samoobslužných pokladní,“ povedala PR manažérka Tesca Mária Zerzanová. Inak tomu nie je ani v Lidli. V obchodoch reťazca tvoria takéto nákupy viac ako 50 percent celkového počtu, rovnako v Kauflande. „Samoobslužné pokladne momentálne využíva približne polovica našich zákazníkov, pričom ich preferujú najmä zákazníci s menšími nákupmi,“ tvrdí hovorkyňa spoločnosti Nikoleta Lörincová. Rovnaký trend sleduje v správaní zákazníkov aj COOP Jednota. „V našej domácej maloobchodnej sieti ide o doplnkovú službu pre zákazníkov, ktorí vnímajú samoobslužné pokladne pozitívne,“ uviedla hovorkyňa COOP Jednoty Jana Kuklová. Ďalej doplnila, že ich používa najmä mladšia generácia zákazníkov. Naopak, zákazníci najmä na vidieku preferujú osobný prístup, preto radi využívajú klasické pokladne s personálom. Na komunitný rozmer nakupovania upozornil aj hovorca spoločnosti Billa Slovensko Marek Kravjar. „Veľa našich zákazníčok a zákazníkov pozná naše obchodné pracovníčky a pracovníkov po mene. Vedia, že im vždy ochotne poradia, sú to susedia, známi či priatelia a takzvaný ,small talk‘, teda zastavenie sa ,na kus reči‘, je v obciach, na sídliskách či v menších mestách prvkom, ktorý buduje komunitnú spolupatričnosť a ľudskosť a chceme ho zachovať,“ vysvetlil. Hovorcovia obchodných reťazcov sa zhodujú na tom, že priamo v obchodoch neevidujú negatívne reakcie či nálady spojené so zavedením pokladní bez fyzickej obsluhy. Jednotní sú aj v tom, že v žiadnom prípade nie sú dôvodom, prečo by mali ľudia prichádzať o prácu. Naopak, poukazujú na to, že zamestnanci na slovenskom pracovnom trhu dlhodobo chýbajú. „Nedostatok zamestnancov nám pomáhajú čiastočne riešiť práve samoobslužné pokladne,“ poukázal hovorca spoločnosti Billa. „Absolútne vylučujem, že by sa kvôli tomu prepúšťali zamestnanci. Práve naopak – každým rokom stúpa počet zamestnancov obchodných sietí, ale stále ich nie je dosť,“ uviedol ďalej predseda SAMO Martin Krajčovič. Podľa neho je na trhu celkovo veľmi málo kvalifikovanej sily, pretože sa nedá nahradiť zo zahraničia, keďže je nutnosťou rozprávať sa so zákazníkom po slovensky. Krajčovič tiež upozornil, že prevádzka samoobslužných pokladní nie je zadarmo, ako sa na prvý pohľad zdá. „Technológie nie sú zdarma a do týchto inovácií museli obchodníci investovať nemalé zdroje. Systémy pokladní sú finančne náročné. Či by obchodníci mali dať zľavu na nákup nablokovaný zákazníkom, záleží na nich,“ uviedol. Podľa dát obchodníkov sa teda zdá, že ide o hlučnú menšinu nespokojných zákazníkov. „Ľudia, ktorým samoobslužné pokladne vyhovujú (napríklad introverti, mladá generácia zvyknutá na technológie), o tom nepíšu statusy. Ich spokojnosť je tichá,“ vysvetľuje pre Pravdu sociologička a zástupkyňa riaditeľa spoločnosti Ipsos Paula Ivanková. Celkovo podľa nej pri tejto téme ide o kombináciu viacerých faktorov. Môže teda ísť aj o fenomén „say–do gap“, teda priepasť medzi postojom a správaním. „V obchode sa ľudia často rozhodujú pragmaticky,“ vysvetľuje. Ak v supermarkete funguje len jedna pokladňa s dlhým radom, ľudí to od bojkotu odradí. Podľa nej však používanie samoobslužného spôsobu platenia neznamená nevyhnutne súhlas. Naráža aj na koncept „tieňovej práce“, keď musia zákazníci vykonať úkon, aby mohli využiť službu, za ktorú si zaplatili, hoci predtým ju vykonával platený personál. Sociologička tvrdí, že ak ľudia nemajú pocit, že za samoobsluhu dostávajú protihodnotu v podobe nižších cien či lepších služieb, v kombinácii s vysokou potravinovou infláciou na Slovensku to môže posilňovať vnímanie neférovosti a zvyšovať citlivosť na to, čo za svoje peniaze dostávajú. Ďalej Ivanková pripomína, že netreba zabúdať ani na nerovnosti digitálnych zručností v slovenskej spoločnosti. „Pre starších ľudí či ľudí na vidieku môžu samoobslužné pokladne predstavovať stresujúce situácie a byť zdrojom hanby a rizika ,zlyhania na verejnosti‘. Živý personál naopak môže predstavovať nenahraditeľný ľudský kontakt,“ uviedla. Prečo sa z relatívne banálnej témy stáva na sociálnych sieťach konflikt, vysvetlil člen hodnotiacej komisie projektu konspiratori.sk a odborný asistent na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského Pavol Hardoš. „Ak tému uchopia dezinformačné kanály, automaticky to vyvolá protireakciu druhej strany (napr. satirických stránok). Téma prestáva byť o pokladniach a stáva sa testom lojality k svojmu ,kmeňu‘,“ objasnil. Spoločnosť má podľa neho tendenciu hľadať si „nepriateľa“, na ktorého sa dá preniesť frustrácia. „Systémové problémy (inflácia, zmeny na trhu práce) sú príliš zložité na to, aby sme na ne vedeli priamo zaútočiť. Potrebujeme preto konkrétneho vinníka – ,nenažratý reťazec‘ alebo naopak ,hlúpeho frustrovaného dezoláta‘,“ uviedol expert. Podobné „polarizácie banalít“ bývajú podľa neho častým javom. Ako príklady Hardoš uviedol rúška počas pandémie či plastové verzus papierové slamky. © Autorské práva vyhradené