Demonštranti v Iráne chcú za vodcu Pahlavího. Zabudli už na krutosti jeho otca?

"Nech žije šach! Nech žije Pahlaví!" Aj také heslá dnes skandujú mladí ľudia na protestoch proti islamistickému režimu v Iráne. Rezá Pahlaví, 65-ročný syn posledného iránskeho šacha (kráľa), sa v týchto napätých chvíľach javí ako vhodný nástupca. Demonštranti sa k nemu utiekajú ako k niekomu, kto ich privedie k slobode. Je to oprávnené očakávanie alebo len výsledok toho, že nikto lepší nie je poruke? Pahlaví, ktorý už 47 rokov žije v exile, nie je vo svete veľmi známy. Vďaka mohutným protestom v jeho vlasti sa síce zrazu ocitol v centre pozornosti, ale kto vlastne pozná jeho názory? Šachov syn, ktorého novým domovom sú USA, sa vžil do úlohy odporcu islamskej republiky a aj pre vládcov v Teheráne sa stal jedným z úhlavných nepriateľov. S korunným princom sa tak začalo počítať na miesto nového iránskeho vodcu. Je to však dobrá voľba? „Mnohí Iránci ho vnímajú ako maják nádeje, ako niekoho, kto vzbudzuje spomienky na progresívnu éru svojho otca, ktorá sa skončila revolúciou v roku 1979,“ uviedla pre nemeckú stanicu Deutsche Welle (DW) aktivistka a novinárka Molúd Hadžizadeová, ktorá v roku 2021, po viacerých zatknutiach, ušla z Iránu a teraz pôsobí v Nórsku. Keď v Iráne chodila do školy, učili ich, že za vlády šacha panoval v krajine útlak, korupcia a diskriminácia. Tie isté neprávosti však ľudia zažívajú i v islamskej republike – a je to ešte horšie. Podobné názory ako ona má podľa DW väčšina iránskej mládeže. Vládnutie šacha Pahlavího nezažili a starším generáciám dokonca vyčítajú, že revolúciou v roku 1979, ktorá ho zvrhla, im skazili budúcnosť. „Mnohí si želajú návrat monarchie. Cesta, ktorú šach presadzoval, bola správna. A súčasná generácia nasleduje jeho sen,“ citovala DW prominentnú iránsku aktivistku za ženské práva Baháre Hedejátovú. Zjavne ide o spomienkový optimizmus – nostalgiu, ktorá sa možno podobá tomu, ako starší ľudia vo východnej Európe spomínajú na socializmus. Viaceré svetové médiá preto pripomínajú, že šach Mohammad Rezá Pahlaví (1919 – 1980) nebol žiadnym osvietencom, ako ho dnes často vykresľujú. Je pravda, že bol v mnohých smeroch pokrokový – otvoril krajinu Západu, potláčal islamské náboženské skupiny, podporoval priemysel, vzdelávanie a zdravotníctvo, naštartoval ekonomiku a krajina vo viacerých oblastiach prosperovala. V roku 1963 spustil tzv. Bielu revolúciu, ktorej reformy mali Irán zmodernizovať a premeniť na veľmoc. Znárodnil kľúčové priemyselné odvetvia a zdroje nerastného bohatstva, ženy dostali volebné právo. Neskôr sa však pomery zhoršovali a Pahlaví, ktorý mal záľubu v luxusnom živote, sa prejavil ako autokratický vládca. Bezpečnostné zložky kruto potláčali najmä protesty študentov náboženstva. Už v 60. rokoch ich pri demonštráciách najmenej 200 zabili, niektorých zhadzovali zo striech. V Iráne sa rozmohlo prenasledovanie a zatýkanie oponentov, intelektuálov, novinárov a islamských duchovných. Za mrežami často končili bez súdu, mnohých pri výsluchoch mučili, pričom hrôzu šírila najmä šachova tajná polícia SAVAK (Organizácia spravodajstva a národnej bezpečnosti). V septembri 1978 vojaci na proteste v Teheráne zastrelili najmenej 64 ľudí a vyše dvesto zranili. To, že sa Iránci nakoniec dali strhnúť náboženským vodcom ajatolláhom Chomejním, bolo aj výsledkom šachovho despotického vládnutia. Ako upozornil taliansky denník La Stampa, Pahlaví sa od excesov počas éry svojho otca nikdy nedištancoval. Otázne tiež je, čo vlastne vie o dnešnom Iráne a problémoch jeho obyvateľov, keď v ňom už takmer pol storočia nežije. Nedávno sa síce vyjadril, že jeho cieľom nie je obnoviť v starej vlasti za každú cenu monarchiu, vraj chce Iráncov iba priviesť k slobodným voľbám. Vo viacerých rozhovoroch naznačil, že by ich nechal rozhodnúť v referende, či chcú republiku, alebo konštitučnú monarchiu. Dodržal by to, keby islamistický režim naozaj padol? Mladí ľudia, ktorí teraz riskujú život a zaplňujú námestia v Iráne, tomu zrejme veria. V jeho prospech hrá i to, že nikto vhodnejší nie je momentálne k dispozícii, lebo režim odporcov zatvára a likviduje. „Samozrejme, že nie všetko bolo dokonalé a tajná polícia SAVAK tvrdo zakročila proti členom opozície, ale to, čo prišlo po tom, je oveľa horšie,“ zdôraznil pre DW iránsky ekonomický analytik Džamšíd Asadí, ktorý ako mladý ľavicový revolucionár bojoval proti šachovi, no neskôr z krajiny emigroval. Dnes žije vo Francúzsku a podporuje Rezu Pahlavího. „Verím, že princ môže prevziať vedenie,“ dodal s nádejou. © Autorské práva vyhradené