Objav storočia! Po viac ako 1600 rokoch sa našli potopené zvyšky jedného zo siedmich divov starovekého sveta

Archeologický tím pracujúci v oblasti východného prístavu Alexandrie potvrdil nové výsledky výskumu potopených architektonických fragmentov, ktoré pochádzajú zo slávneho Alexandrijského majáka, jedného zo siedmich divov starovekého sveta. Vedci v posledných rokoch detailne zdokumentovali stovky kamenných blokov ležiacich na dne Stredozemného mora a časť z nich sa im podarilo aj bezpečne vyzdvihnúť. Pozrite si krátky dokument, ktorý zachytáva potápačské práce, detailné zábery podvodných ruín a spôsob, akým vedci pracujú s jednotlivými fragmentmi: Alexandrijský maják bol postavený v 3. storočí pred naším letopočtom za vlády ptolemaiovských panovníkov. Slúžil ako orientačný bod pre moreplavcov smerujúcich do jedného z najvýznamnejších prístavov v staroveku. Antické pramene uvádzajú, že jeho výška presahovala 100 metrov, čo z neho robilo jednu z najvyšších stavieb svojej epochy. Počas stredoveku však oblasť zasiahli viaceré silné zemetrasenia, ktoré stavbu postupne poškodili a napokon ju zničili. Časť kameňov bola v neskorších obdobiach využitá pri výstavbe pevnosti Qaitbay, ktorá dnes stojí na mieste pôvodného majáka. Zvyšky majáka boli znovuobjavené potápačmi a archeológmi v 90. rokoch 20. storočia, keď sa začalo systematické mapovanie podmorského prístavu. V plytkých vodách ležia stovky blokov rôznych veľkostí — niektoré vážia desiatky ton. Patria sem prvky, ktoré mohli byť súčasťou základne stavby, ale aj fragmenty architektúry z jej vyšších poschodí. Tieto ruiny dlhé roky zostávali nevyzdvihnuté, pretože manipulácia s obrovskými kameňmi pod vodou je technicky náročná a riziková. V posledných rokoch však archeológovia dokázali časť prvkov znovu preskúmať a niektoré aj premiestniť na súš na podrobnú analýzu. Výrazný posun výskumu nastal po nasadení moderných metód, najmä: Vďaka nim vznikol detailný digitálny model celého podmorského areálu, ktorý ukazuje presnú polohu jednotlivých blokov. Tieto údaje potvrdzujú, že ich rozmery a tvar zodpovedajú popisom Alexandrijského majáka, známym z antických zdrojov. Digitálne mapovanie zároveň umožňuje skúmať aj tie fragmenty, ktoré by vyzdvihnutie mohlo poškodiť, a preto zostávajú na dne mora. Na dokumentáciu pozostatkov nadviazal aj medzinárodný projekt PHAROS, ktorého cieľom je vytvoriť presnú digitálnu rekonštrukciu majáka. Spája historické informácie, archeologické dáta aj výsledky modernej 3D techniky. Virtuálny model má pomôcť lepšie porozumieť: Aj keď nejde o objavenie celého majáka v neporušenom stave, nové dokumentačné práce sú mimoriadne dôležité. Pomáhajú výrazne spresniť naše poznanie o tom, ako vyzeral jeden z najslávnejších divov staroveku a aké stavebné techniky Ptolemaiovci používali. Po viac než šesťnástich storočiach tak Faros nevypláva na hladinu ako hotová stavba, no jeho kamenné torzá a digitálne rekonštrukcie umožňujú nahliadnuť do minulosti presnejšie, než kedykoľvek predtým. Ide o ukážkový príklad toho, ako sa archeológia spája s modernými technológiami, aby oživila dedičstvo, ktoré bolo dlhé veky skryté pod hladinou mora.