Jaroslav Naď / Keby ste vedeli, čo sa tu dialo a aké majú Rusi prepojenia, do tejto debaty by ste sa ani nepúšťali

Jaroslav Naď v rozhovore pre Postoj hovorí, prečo by podľa neho Robert Fico nemal v piatok cestovať do USA a prečo dáva vláda najväčšiu zákazku v dejinách Slovenska práve Američanom.  Predseda strany Demokrati takisto tvrdí, že tajné služby disponujú takými informáciami, ktoré hovoria v prospech nového zákona o vypínaní proruských webov.  Opozícia by sa podľa neho mala dohodnúť na vytvorení predvolebnej koalície, aby eliminovala riziko prepadnutia hlasov. Naď sa vyjadruje aj o tom, že ak by opozičné strany po voľbách zostavili vládu, jeho strana sa bude zasadzovať za to, aby v hodnotových otázkach zostal zachovaný status quo. A taktiež hovorí, prečo Igor Matovič záujem o spoluprácu iba predstiera. Určite nehovorím o pretrhnutí vzťahov. Roberta Fica som vyzval, aby tam nešiel a nepodpisoval kontrakt na jadrovú elektráreň priamym zadaním v účtovnej hodnote pätnásť miliárd eur.  Jasné, to sú dva dôvody, k druhému sa ešte dostanem. V prvom rade však platí, že plánovaná suma pätnásť miliárd eur na stavbu nového jadrového bloku, ktorý má postaviť Westinghouse, ešte významne vzrastie.  Pripomeniem, Mochovce boli plánované za 2,8 miliardy a už sú na sume šesť miliárd. Z tých pätnásť miliárd eur na Jaslovské Bohunice bude bez problémov dvadsať miliárd. Plus sa to bude financovať cez pôžičku, čo znamená dvojnásobné náklady, vyjde nás to možno aj štyridsať miliárd eur. Keby sme robili súťaž, cena by bola výrazne výhodnejšia. To isté som povedal pred Vianocami aj americkej delegácii, s ktorou som sa stretol v Bratislave: vy Američania ste boli pre mňa vždy tými, ktorí presadzovali slobodný trh a konkurenciu, teraz ste vlastne donútili Fica, aby s vami podpísal dohodu na stíhačky a potom dohodu o jadre bez súťaže. Prečo potom robia súťaže iné krajiny, keď to nemá význam? Ako keby som teraz počul hovoriť Roberta Kaliňáka. Nerobme súťaže, lebo to komplikuje procesy. No súťaže sú súťažami práve z dôvodu, že majú priniesť to najlepšie riešenie za najlepšiu cenu. Som absolútne presvedčený, že v prípade súťaže by to nestálo pätnásť miliárd, ale o tretinu menej. Možno by to vyhral Westinghouse, ale bol by pod tlakom, aby prišiel s lepšou alternatívou. Takisto aj stíhačky F-16 by stáli menej, keby boli vysúťažené so Švédmi či s Francúzmi.  No zmluva, ktorú podpísala Pellegriniho vláda, nepoznala penále za omeškanie, preto do dnešného dňa nemáme u nás všetky stíhačky.  Má to ešte ďalší rozmer. Fico, ktorý je inak veľký „bojovník“ za medzinárodné právo, ide do USA presne v čase, keď Trump medzinárodné právo porušil.  Rovnako hovorí, ako sme závislí od ruských energií, a Američanom dá pre fotku v Bielom dome zákazku, ktorá dokopy zhltne štyridsať miliárd. Čo sú to za piruety?  Neviem, či to robia aj iní. Buď máme nejaké hodnotové nastavenie a podľa toho konáme, alebo…  Máme príklad, keď porušil medzinárodné právo Joe Biden? Iste, môžeme hovoriť o Iraku, ale tam najskôr Bushova administratíva oslovila všetkých európskych spojencov a vytvorila koalíciu ochotných.  Európski spojenci o tom vopred vedeli, následne sa realizovala operácia, zatiaľ čo tu sa Trump svojvoľne rozhodol uniesť predstaviteľa iného štátu.  Samotný zásah proti vláde tyrana Saddáma Husajna bol správnym rozhodnutím.  Všetci ľudia, ktorí sa venovali tejto problematike, vedeli, že tam predsa zomreli ľudia po nasadení chemických zbraní na severe Iraku.  No nebolo preukázané, že by tie zbrane boli zlikvidované.  To platí, ale pre mňa to nebol hlavný argument. Irak opakovane napádal Kuvajt, likvidovali sa menšiny, zomierali tam stovky tisícov obyvateľov, bolo treba zbaviť krajinu tohto tyrana. Urobilo sa to na základe medzinárodného postupu. Iste, problém bol vývoj po útoku, nezvládla sa stabilizácia Iraku. Po boji je každý generál. Určite sme zistili, že sa to celé malo urobiť inak. Ale keď sa bavíme o tom, či bolo v tom čase správne zastaviť tyrana, som presvedčený, že to bolo dobré rozhodnutie.  Hlavný rozdiel je v tom, že zo strany USA predtým nedošlo k žiadnej komunikácii s inými štátmi. Ak sa ma pýtate, či som rád, že tyran Maduro skončil, áno, som rád. Či to bol legitímny prezident? Nebol. Či mal napojenie na drogové kartely? Mal.  Ale určite nie je správne, aby sa akékoľvek štáty na svete mohli len tak rozhodnúť hocikam prísť a uniesť odtiaľ lídra štátu, aj keby bol nelegitímny.  Nie, už som povedal, že v prvom rade ide o výzvu, aby premiér nedal šialený podpis pod priame zadanie na výstavbu jadrovej elektrárne, ktorá nás môže dokopy vyjsť na štyridsať miliárd eur.  Ostatné argumenty proti súťaži sú nevyhovujúce. Oni to jednoducho chceli dať Američanom preto, aby si zabezpečili vzťahy, a Američania prižmurovali oči nad všetkým, čo robia, aj nad ich protiamerickými vyhláseniami.  Pozrel som si tri vyhlásenia Roberta Fica. Prvé bolo, že nevedel, čo má povedať. Bol ticho. V druhom bol už trošku naostrenejší a tretie natočil, lebo mu už nakladali vlastní voliči… Ten aspoň svoj názor nemenil. V tomto momente ma nezaujíma, čo hovorí nemecký kancelár, ale slovenský premiér. A keď slovenský premiér hovorí, že má jasné protiamerické postoje a že bol v tomto konzistentný, tak to neplatí. Pamätáme si, ako chválil Trumpa, keď nastupoval, tešil sa, že konečne tu budú mierotvorcovia. A priamym zadaním im dal najväčšiu zákazku v histórii Slovenska, aby dostal fotečku v Bielom dome.  Vlastne si za naše desiatky miliárd robí predvolebnú kampaň. Skúste si predstaviť, čo by nasledovalo, keby vláda Eduarda Hegera podpísala s Američanmi kontrakt za takú sumu.  Celé Slovensko by bolo oblepené, akí sme vlastizradcovia. A oni ešte k tomu podpíšu kontrakt na finančného poradcu s bankou Rothschild & Co za takmer pätnásť miliónov eur. Takže Soros vadí, Rothschild nevadí, dobre tomu rozumieme?  Ani mne sa nepáčilo, ako sa komplikujú procesy, v niektorých prípadoch boli naše či európske predpisy naozaj rigidné. Ale museli sme to rešpektovať. Teraz počúvame úvahy o tom, že treba zrušiť Úrad pre verejné obstarávanie.  Sme už veľmi blízko. Každým dňom sa vyzbiera od viacerých stovák až po niekoľko tisíc podpisov. Tento mesiac určite prekročíme hranicu 350-tisíc… Počasie teraz zberu podpisov nepraje, chceme získať ešte rezervu, najneskôr vo februári to prezidentovi určite odovzdáme.  Práveže naša otázka vychádza z judikátu Ústavného súdu. Ficovo referendum o predčasných voľbách vyhlásil Ústavný súd za nerealizovateľné, keďže ľudia mali referendom rozhodnúť, že sa ukončí volebné obdobie.  Kým my sa občanov pýtame, či súhlasia s tým, aby Národná rada uznesením skrátila svoje volebné obdobie. Pokiaľ by teda bolo naše referendum úspešné, išlo by sa do Národnej rady, kde by o ňom rozhodli poslanci.  Neexistuje parlament, ktorý by v demokratickej krajine – a dúfam, že ňou ešte sme – nerešpektoval rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny občanov Slovenska.  Ale tak to je, nič iné sme nikdy nehovorili.  My počítame s tým, že pán prezident sa obráti na Ústavný súd, no všetky naše otázky sme koncipovali s ústavnými právnikmi, podľa ktorých sú v poriadku. Poviem vám ich mimo záznamu. Podľa nás sú naše otázky v súlade s ústavou. Je jasné, že ak by občania rozhodli pozitívne, následne by rozhodovali poslanci. A ja si naozaj nedokážem predstaviť planétu, na ktorej by poslanci hlasovali proti nadpolovičnej väčšine občanov Slovenskej republiky.  Fico veľmi dobre vie, že opozícia potrebuje vytvárať tlak na vládnu koalíciu. A, áno, referendum je tlakom na vládnu koalíciu. Sám to viem, veď som sedel vo vláde a cítil som ten tlak, čo to znamená, keď príde milión ľudí hlasovať v referende.  Ľudia sú však dnes takí nahnevaní na zvýšené dane, odvody, poplatky, katastrofálnu zahraničnú politiku a nespravodlivosť, že nás môže prekvapiť, koľko ich príde.  Odo mňa nenájdete ani jediný výrok. Zaiste sme poukazovali na toho, kto hovoril o tom, že naša vláda je zlá. Bol to človek, ktorého vláda mala zjavne napojenia na organizovaný zločin, bol tu zabitý novinár aj so snúbenicou, vezmime si všetky tie prepojenia aj na taliansku mafiu. A tento človek žiadal povalenie našej vlády. Dnes nám vládne. Naozaj majú ľudia pocit, že sa tu žije dobre?  Je to štandardný politický nástroj, ktorý politické strany majú, sami si ho v uliciach zbierame.  Bude to stáť asi jednu sedminu hodnoty kukurice. Naozaj to nestojí za to? (Úsmev.) Myslím rekonštrukciu Kaliňákovej Kukurice s veľkým „K“ (sídlo ministerstva obrany – pozn. red.).  Iste, bude to niečo stáť, ale nechceme dať ľuďom možnosť, aby sa vyjadrili? Sú tam aj otázky o tom, aby sa obnovil Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra a aby sa zrušila doživotná renta Fica a ďalších. Ak by bolo referendum úspešné, tieto dve otázky by boli právne záväzné, čo by malo pozitívny dosah aj na štátny rozpočet.  Keď dnes pozorujeme, o koľko DPH sa vyberá menej, ako polícia prestala vyšetrovať ekonomickú kriminalitu, už len tým, že by sa obnovil tento systém, vrátilo by sa do rozpočtu mnohonásobne viac zdrojov, než sa minie na jedno referendum. … my sme to urobili v súlade so zákonom. Nebolo to tak, že Naď, ministerstvo obrany alebo úrad vlády vypínali proruské weby. To bol celý proces… Ako si to však predstavujete? Chcete, aby vám dali spravodajské služby konkrétne informácie o tom, kto má aké prepojenia? To je predsa otázka národnej bezpečnosti. Vypli sa tie, pri ktorých bolo preukázané, že konajú tak, že už dávno predtým nemali fungovať.  Smiešne peniaze? Viete, koľko mu našli doma?  To vám nemôžem povedať. Viete, koľko našli peňazí plukovníkovi, bývalému prorektorovi akadémie ozbrojených síl? Hovoríme o desiatkach tisíc eur.  Keby celé Slovensko nemalo možnosť vidieť Garbára v tých videách, dodnes by Hlavné správy presviedčali, že to nebola pravda.  To je skôr iná otázka. Spĺňa redakcia Hlavných správ predpoklady na to, aby sme ju mohli považovať za médium? Novinári reálnou investigatívou preukázali, ako ľahko sa tam dajú publikovať úplné nezmysly a klamstvá.  Tie médiá však ani nespĺňajú zákonné parametre, na ktoré dohliada Rada pre mediálne služby, ale tá je dnes plne spolitizovaná. Niek