Amerika je na prahu príbehu, o ktorom môžu hovoriť generácie. "Zošrobovaná" kráska stratila pojem o čase

Bude jednou z najväčších hviezd pod piatimi kruhmi. A podľa všetkého opäť aj jednou z favoritiek na medailu. Lindsey Vonnová sa pripravuje na ďalšiu olympiádu. Tentoraz bez veľkých vyhlásení. A bez potreby opäť niečo dokazovať. Napokon, v sezóne, ktorá vyvrcholí v Cortine d’Ampezzo, už urobila niečo zásadné: po šiestich rokoch mimo Svetového pohára dokázala dvakrát zvíťaziť. V decembri vyhrala zjazd v St. Moritzi. Súperky doslova rozdrvila, vyhrala takmer o sekundu – čo v zjazde znamená zhruba 20 metrov náskoku. ,Hneď som volala otcovi, nikdy v živote som ho nepočula tak dojatého. Až som sa rozplakala tiež," smiala sa. „Toto víťazstvo pre mňa toľko znamená. Vážne ohromujúce.“ To otec Alan Kildow ešte netušil, že jeho šikovná dcéra na toto prvenstvo v januári nadviaže v rakúskom Zauchensee. Lyžiarski experti potvrdia, že tieto výsledky pasujú 41-ročnú obletovanú veteránku – odteraz aj najstaršiu víťazku v pretekoch Svetového pohára – medzi hlavné adeptky na olympijský kov. Pre americké lyžovanie ide vskutku o výnimočnú situáciu. Slávna pretekárka s čiastočnou náhradou kolena sa po dlhom období bez vrcholného súťaženia dokázala vrátiť medzi absolútnu elitu. Sama pritom opakovane zdôrazňuje, že nejde o symbolickú rozlúčku ani o marketingový projekt. „Nejde o to, aby som niekomu niečo dokazovala. Chcem zistiť, kam sa dokážem dostať v stave, v akom som dnes,“ povedala po víťazstve v Zauchensee. Pritom rozhodnutie vrátiť sa na „staré a zreparované kolená“ do kolotoča Svetového pohára padlo až po dlhom testovaní vlastného tela. Po operácii v roku 2023 nasledovali mesiace, počas ktorých zvyšovala tréningovú záťaž a sledovala reakcie kolena na rýchlosť, vibrácie aj dlhodobý stres. Po ukončení kariéry v roku 2019 mala Vonnová výrazné problémy s každodenným pohybom. Chronická bolesť v kolene jej znemožňovala nielen tréning, ale aj bežné fungovanie. Zlom nastal predvlani, keď podstúpila roboticky asistovanú čiastočnú výmenu pravého kolena. Zákrok jej umožnil návrat k plnému pohybu bez bolesti. Rehabilitácia prebehla bez vážnych komplikácií a v priebehu niekoľkých mesiacov sa vrátila k silovému tréningu, cyklistike a neskôr aj k lyžovaniu. Prvé návraty na svah vraj boli opatrné. Američanka testovala vlastné limity, vyhýbala sa rizikovým situáciám a postupne zvyšovala rýchlosť. Definitívne rozhodnutie vrátiť sa do kolotoča Svetového pohára padlo až v priebehu roka 2024. Lindsey Vonnová patrí medzi najúspešnejšie pretekárky v histórii alpského lyžovania. Na olympiáde debutovala v roku 2002 v Salt Lake City ako sedemnásťročná. Štartovala v alpskej kombinácii a skončila ako najlepšia Američanka. Medaila z toho síce nebola, no debut naznačil, čo má ešte len prísť. Celá rodina stála za ňou. Kvôli nej sa rodičia aj jej štyria súrodenci presťahovali z Minnesoty do zasneženého Colorada, aby mohla lyžiarsky napredovať. Boli súčasťou každého jej kroku. Ako najstaršia sa Lindsey už veľmi skoro naučila zvládať chaos, niesť zodpovednosť a sústrediť sa na to, čo dokáže ovplyvniť. Jej mama Linda Krohn Lundová, ktorá v roku 2022 podľahla zákernej chorobe ALS, prekonala pri pôrode mŕtvicu a celý život žila s vážnymi fyzickými obmedzeniami. „Čelila obrovským výzvam a nikdy sa nevzdala,“ spomína Vonnová. „Cítila som povinnosť podať zo seba maximum. Jej zranenia boli trvalé, zatiaľ čo ja som mohla ísť na operáciu, tvrdo pracovať a vrátiť sa. Mala som pocit, že jej to dlžím.“ No ani Lindsey to vo svojom športovom živote nemala ľahké. Počas zjazdárskeho tréningu v Turíne 2006 tvrdo spadla a z trate ju musel evakuovať vrtuľník. Napriek tomu na preteky nastúpila a obsadila ôsme miesto. Skutočný zlom však prišiel vo Vancouveri v roku 2010. Zlato v zjazde – vôbec prvé pre Američanku – a bronz v super-G ju katapultovali do úplne inej dimenzie. Stala sa tvárou tímu USA, objavovala sa v nočných talkšou, na titulných stranách Sports Illustrated aj v jeho slávnom Swimsuit Issue. Značky ako Red Bull, Rolex, Under Armour či neskôr Oakley ju posunuli do globálneho povedomia. Celkovo má na konte tri olympijské medaily a toho času aj 84 víťazstiev vo Svetovom pohári. Ktovie, koľko by ich bolo, keby jej kariéru nesprevádzali opakované zranenia, predovšetkým problémy s kolenami. Najvážnejší moment prišiel v roku 2013 na majstrovstvách sveta, kde si roztrhla skrížené a postranné väzy a zlomila holennú kosť. Zranenie ju vyradilo aj z olympijských hier v Soči 2014 a výrazne ovplyvnilo ďalší priebeh kariéry. V tridsiatich troch rokoch sa ešte raz postavila na olympijský štart – v Pjongčangu 2018. Bronz v zjazde z nej urobil najstaršiu olympijskú medailistku v histórii ženského alpského lyžovania. Zároveň sa začala posledná kapitola jej pôvodnej kariéry: honba za rekordom Ingemara Stenmarka. Dokument HBO „Lindsey Vonnová: The Final Season“, zachytil jej posledný pokus v Cortine v roku 2019. S kolenom „držiacim pokope len vďaka zvyškom chrupavky“ útočila rýchlosťou 110 kilometrov za hodinu. Po chybe v najťažšej pasáži zišla z trate. V cieli ju čakala Talianka Sofia Goggiová s kyticou. Vonnová sa v tej chvíli rozplakala. „Už to nedokážem,“ povedala svojej fyzioterapeutke. O mesiac neskôr oficiálne ukončila kariéru. Otvorene hovorila o tom, že lyžovanie je nebezpečný šport s minimálnymi finančnými istotami. Väčšina profesionálnych bejzbalistov zarobí v Amerike za jednu sezónu viac než elitní lyžiari za celú kariéru. „Preto pracujem tvrdo vo všetkom, nielen na lyžiach.. V Rakúsku či Švajčiarsku sú lyžiari národní hrdinovia. V USA si musíte cestu vydláždiť sami,“ vravela. „Otec mi raz povedal, že musím byť viac než len lyžiarka – pracovať aj mimo svahu.“ Po odchode zo súťažného lyžovania sa venovala podnikaniu, mediálnym aktivitám a charitatívnej činnosti. Zároveň však priznala, že adaptácia na život bez pretekania bola zložitejšia, než očakávala. K športu sa vracala najprv len ako divák, neskôr opäť aktívne. Dnešná Lindsey Vonnová už nie je tou istou pretekárkou ako pred desiatimi rokmi. Menej riskuje, viac plánuje. Tréningy kombinuje s dôrazom na regeneráciu, prevenciu a dlhodobú udržateľnosť výkonu. Sama hovorí, že sa naučila včas „zatiahnúť ručnú brzdu“, ak podmienky alebo fyzický stav nie sú ideálne. Skúsenosti zo zranení ju prinútili zmeniť prístup… Dlhé roky panoval konsenzus, že jej výška a sila – má 178 centimetrov a v posilňovni dokáže robiť s činkami desivé veci – jej dávali obrovskú výhodu najmä v zjazde a super-G. Fyzika a fyzická prevaha z nej robili dominantu rýchlostných disciplín. V aktuálnej sezóne však prijala opačnú pravdu, napísal The New York Times. „Moja najväčšia sila je v tom, ako zatáčam,“ pripomína lyžiarka. „Na rovinách, tam, kde je to jednoduché, som mala veľký problém. Negenerovala som rýchlosť a nevedeli sme prečo.“ Riešenie znamenalo vzdať sa niektorých návykov aj vybavenia – časti, ktoré ju sprevádzali počas takmer dvadsaťročnej kariéry, aj vecí novších. Práve tieto návyky z nej urobili najúspešnejšiu lyžiarku histórie, kým ju neprekonala Mikaela Shiffrinová, špecialistka na slalom a obrovský slalom. Trebárs, keď Vonnová v roku 2024 podstúpila úspešnú čiastočnú náhradu kolena, zmizla bolesť, ktorá ju roky sprevádzala na svahu aj mimo neho. Zrazu nemusela lyžovať v neštandardných polohách, dokázala dostať telo do správnej pozície, aby lepšie kĺzala – a používať výstroj, ktorá jej v tom pomáhala. „Nemôžem pretekať presne na tom istom, ako kedysi,“ vysvetľuje. „Nie je to rovnaké. Moje telo je v inej pozícii. Inak stojím, inak sa nastavujem.“ Polovica jej kolena je z titánu. Telo je pohyblivejšie, menej stuhnuté, schopné efektívnejšej polohy pri kĺzaní. Aj konštrukcia jej lyžiarskej obuvi je dnes iná. Sama Vonnová to prirovnala k nastaveniu monopostu Formuly 1 – s tým rozdielom, že ona je zároveň auto aj jazdec. „Rozsvietilo sa svetlo a zrazu to ide,“ spomína na tréningový kemp v Čile. Trénuje dvojfázovo, zvládne aj záťaž, ktorú nemala od svojich dvadsiatich rokov. Tvrdí, že na svoj vek sa rozhodne necíti. Že ak by necítila šancu byť konkurencieschopná, návrat by nepodstúpila. Výsledky v tejto sezóne však zatiaľ potvrdzujú, že jej rozhodnutie malo pevný športový základ. A od zápisu legendárneho Švéda Stenmarka ju po dvoch nedávnych triumfoch delia už iba dve víťazstvá. Pred olympiádou 2026 zostáva otvorenou otázkou, kam až môže jej „comeback“ zájsť. Bude to ďalší z veľkých športových príbehov, ktoré majú Američania tak radi? „Nech sa na olympiáde stane čokoľvek, môj život sa navždy zmenil. Už nie som človek, ktorý trpí. Som človek, ktorý si užíva každý deň. Mnohí o mne pochybovali. Ale ja som nikdy nepochybovala o sebe,“ vraví. Isté je už teraz jedno: Do Svetového pohára sa nevrátila ako legenda, ktorá sa prišla rozlúčiť, ale ako ambiciózna pretekárka. A par týždňov pred olympijskými hrami to je fakt, s ktorým musia počítať súperky aj celý americký tím. © Autorské práva vyhradené