Historický skvost Košíc sa zaskvel v plnej nádhere. Reštaurovanie Urbanovej veže jej vrátilo niekdajšiu krásu

Plot okolo jednej z najvýznamnejších pamiatok metropoly východu je konečne preč. Urbanovu vežu môžu Košičania aj turisti obdivovať v plnej kráse. Spomínané oplotenie bolo okolo nej ešte počas sviatkov, no v uplynulých dňoch konečne zmizlo. Po šiestich rokoch reštaurovania exteriéru – vonkajšej časti sa tak Urbanova veža zaskvela v plnej kráse. Bol to ale beh na dlhé trate. „Príbeh stavebnej obnovy veže začal ešte v roku 2014 reštaurovaním vstupného portálu. Nasledoval architektonicko – historický výskum, v roku 2020 prvá etapa reštaurovania a obnovy. Začalo sa výmenou strechy, reštaurovaním kríža a makovice. Reštaurovanie čakalo aj všetky steny vonkajšieho plášťa veže," priblížil reštaurátor Peter Gomboš. Obnovy sa dočkali aj okná a artefakty na stenách. Neskôr prišla na rad arkádová chodba, ktorá je okolo veže. „Nasledovala sanácia vlhkosti a výmena krytiny na jej streche. Následne sme pristúpili k poslednej etape a tou bolo reštaurovanie arkádovej chodby. Zámerom bolo vytvoriť plnohodnotné lapidárium podľa pôvodnej myšlienky v 40. rokoch, kedy nadobudla túto podobu," dodal Gomboš s tým, že zámerom bolo aj zamedzenie vstupu do chodby. Dôvodov pre tento krok bolo hneď niekoľko. „Je smutné, že tieto priestory slúžili aj ako verejná toaleta, miesto na odpadky a zároveň útočisko pre holuby. Hľadali sa rôzne varianty, ktoré sme konzultovali s pamiatkarmi a vlastníkom. Nakoniec prešiel variant zasklenia bezpečnostným sklom," priblížil reštaurátor. Reštaurátori musel vymeniť pôvodné omietky, ktoré boli kontaminované soľami. Navyše v priebehu prác reštaurátori zistili, že úkony, ktoré urobili nie sú dostatočné. „Bolo nutné pristúpiť k dodatočnej izolácii arkádového múrika. V dôsledku vlhkosti a kombinácii so zemetrasením, ktoré sa nás dotklo v roku 2023 došlo aj k nejakým statickým posunom, takže boli vykonané mikropilotáže na severozápadnej strane. Celý projekt sme nakoniec ešte museli rozšíriť o výmenu dlažby, lebo betónové podložie má veľmi negatívny vplyv na stav stien a náhrobných kameňov, ktoré sú v nich zamurované," vysvetlil reštaurátor. „Som hrdý na to, že Urbanova veža ako jeden zo symbolov nášho mesta sa po dlhých rokoch opäť otvára v plnej kráse. Podarilo sa nám získať financie pre Perly gotickej cesty, ktorá spolu s partnermi urobila skvelú prácu. Pamätám si, ako sme 1. septembra 2019 začínali s komplexnou obnovou tejto výnimočnej dominanty. Dnes, po šiestich rokoch, je tento míľnik splnený," povedal primátor Košíc Jaroslav Polaček. Dosiaľ sa do celkovej obnovy exteriéru Urbanovej veže investovalo takmer 1,5 milióna eur. Mesto Košice spolu s Farnosťou sv. Alžbety ešte v roku 2004 založilo neziskovú organizáciu Perly Gotickej cesty. Od roku 2019 jej okrem odbornej pomoci poskytlo aj vyše 250 000 eur. Financie boli určené nielen na obnovu Urbanovej veže, ale aj na opravu strechy a kaplniek v Dóme svätej Alžbety a prípravu rekonštrukcie kaplniek na Kalvárii. Urbanova veža sa začala stavať v druhej polovici 16. storočia ako mestská veža a zvonica Dómu svätej Alžbety. Bola nazvaná podľa legendárneho zvona i zvonára a zároveň zasvätená patrónovi vinohradníkov sv. Urbanovi. Po viacerých prestavbách získala v roku 1628 podľa návrhu architekta Martina Lindnera svoju renesančnú podobu. Nad bránou veže je umiestnená tabuľa z červeného mramoru, ktorú dopĺňa oslavný nápis a erb mesta. Po požiari v roku 1775 bola obnovená v neskorobarokovom štýle. Začiatkom 20. storočia bolo do obvodových múrov veže osadených 28 náhrobkov z Dómu sv. Alžbety a pribudla aj novorenesančná arkádová chodba. Po veľkom požiari veže v roku 1966 došlo k jej opätovnému obnoveniu, následne v nej bola umiestnená expozícia zvonov a zvonolejárstva Východoslovenského múzea v Košiciach. Ako už bolo spomenuté, zreštaurovalo sa 36 historických náhrobných kameňov z 14.–17. storočia. Výnimkou je najstarší „Rímsky kameň“ z 3. storočia. Je to unikát, pretože všetky ostatné náhrobné kamene zamurované v tejto veži sú väčšinou zo stredoveku. Čiže od rímskeho „kameňa“ ich delí zhruba tisíc rokov. „Ide o rímsku stélu, polovicu náhrobného kameňa. Jeho vznik podľa určitých charakteristických znakov datujem do 3. storočia nášho letopočtu,“ vysvetlil pre Pravdu archeológ a riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Košiciach Martin Pristáš. Pri datovaní pomohol samotný výjav či účesy vyobrazených postáv. Na stéle je zrejme zobrazená rodina rímskeho kupca. Nápis sa nezachoval, nedá sa preto určiť, o koho ide. „Stéla nie je celá, ale dá sa na nej vidieť postava muža, dieťaťa a časť postavy ženy. Malá postava úplne vpravo je otrok, tých Rimania zobrazovali menších,“ povedal Pristáš. Výjav dopĺňa v hornej časti delfín, ktorý je znakom boha Apolóna. Slávnostne otvorenie Urbanovej veže sprevádzala hudba a hlahol zvonov. Zrekonštruované arkády si prišlo pozrieť množstvo Košičanov. Ako sa rímsky náhrobný kameň dostal do Košíc? „Keď sa v 19. storočí začalo v Košiciach budovať Hornouhorské múzeum, do svojich zbierok prijímalo rôzne predmety a dokumenty. Tak sa sem dostala aj rímska stéla, ktorá pochádza z Dolnej Panónie. Táto časť vtedajšieho Uhorska bola kedysi súčasťou rímskeho impéria. Náhrobný kameň sa do múzea nakoniec nedostal,“ objasnil Pristáš. O jeho zamurovanie do Urbanovej veže sa preto v roku 1947 postaral počas jej rekonštrukcie vtedajší riaditeľ múzea Eugen Sabo. Ten si spomenul, že kameň videl v záhrade múzea. Vlastnoručne ho zamuroval blízko rohu Urbanovej veže. Ďalšou zaujímavosťou je kópia renesančnej lunetovej mreže, ktoré bola umiestnená nad vstupné dvere. Zároveň príbehy známych Košičanov z minulosti sú odteraz verejnosti i návštevníkom odteraz prístupné v ich zreštaurovaných náhrobkoch s nápismi a erbami v presklených obnovených arkádach veže. © Autorské práva vyhradené