Snaha USA o kontrolu nad Grónskom: prečo ide o diplomatický extrém

Nároky USA na Grónsko sú neopodstatnené. Spojené štáty porušujú medzinárodné právo, medzinárodné dohody a ústavu, hovorí štúdia. Podľa prieskumu verejnej mienky odmieta 85 percent obyvateľov Grónska akúkoľvek myšlienku stať sa súčasťou Spojených štátov. Zdroj: Wikimedia Commons Rok 2026 sa začal americkou vojenskou operáciou vo Venezuele. Americké nároky v oblasti sféry vplyvu na západnej pologuli sa tým nekončia. Prezident Trump a jeho administratíva sa už nechali počuť, že na rade sú aj ďalšie krajiny. Situácia sa dotýka i Európy, keďže jednou z krajín je tiež Grónsko, ktoré patrí pod Dánsko. O nárokoch USA na Grónsko hovoril americký prezident už v roku 2019. Požiadavku opäť vzkriesil na začiatku svojho druhého funkčného obdobia. Spolu s okruhom spolupracovníkov začiatkom roka 2026 rétoriku stupňuje. Obnovením svojej požiadavky „vyvolal krízu v oblasti zahraničnej politiky, ktorá spochybňuje suverenitu aj ústavné zásady“. Nárokmi, ktoré si USA uplatňujú na Grónsko, sa zaoberá aj nová štúdia Právnickej fakulty Kodanskej univerzity. „Nový výskum vysvetľuje, prečo tento prípad nielen vzbudzuje rozruch, ale je aj takzvaným diplomatickým extrémom,“ píše sa v tlačovej správe univerzity. Článok predstavuje podľa autoriek „teoretický rámec na analýzu povahy a ústavných dôsledkov konkrétnej formy extrémnosti, teda toho, čo autorky označujú ako diplomatický extrém. Vyvíjaný pojem diplomatický extrém (ang. diplomatic extreme) má podľa autoriek „pomôcť vedcom i odborníkom odhaliť charakter a dôsledky diplomatických hrozieb v oblasti digitálnej diplomacie 2.0“. Autorky pritom analyzovali obdobie od 22. decembra 2024 do 7. júna 2025, keď navštívil Grónsko francúzsky prezident. „Diplomatický extrém je verejný diplomatický akt, ktorý má ďalekosiahly dosah tým, že spochybňuje základné právne a politické pravidlá. Navyše sa uskutočňuje na sociálnych médiách, čím je viditeľný a dostupný pre každého,“ uviedla Mette Marie Stæhr Harderová, docentka na Právnickej fakulte Kodanskej univerzity a jedna z autoriek štúdie. „Americké nároky neuznávajú ani dánsku ústavu, ani medzinárodné právo a dohody. Je to rétorika, ktorá je v rozpore s celou myšlienkou ústavného a medzinárodného právneho poriadku – diplomatický extrém,“ konštatuje profesorka Helle Krunkeová, ďalšia autorka štúdie, ktorá bola uverejnená vo vedeckom časopise Constitutional Studies. Obe výskumníčky zdôrazňujú, že hoci je Grónsko podľa medzinárodných dohôd a podľa ústavy súčasťou Dánska, USA v tejto záležitosti spochybňujú autoritu Dánska a vyslovujú neurčité hrozby. Dňa 7. januára 2025 napísal napríklad Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social: „Oni a slobodný svet potrebujú bezpečnosť, istotu, silu a MIER! Táto dohoda sa musí uzavrieť.“ „Keď sa pozriete na existujúce dohody, argument, že USA „potrebujú“ kontrolu nad Grónskom v záujme svojej národnej bezpečnosti, je neudržateľný. Spojené štáty môžu chrániť svoje bezpečnostné záujmy v rámci svojich obranných dohôd s Dánskom a Grónskom,“ zdôrazňuje Helle Krunkeová. „Tvrdenie amerického prezidenta, že Spojené štáty potrebujú a chcú kontrolovať Grónsko, možno charakterizovať ako diplomatický extrém. Po prvé, podľa ústavy Dánskeho kráľovstva zahŕňa kráľovstvo Dánsko, Grónsko a Faerské ostrovy. Prevzatie Grónska vojenskou silou by bolo porušením suverenity a tvrdenie prezidenta nerešpektuje ústavnosť. Po druhé, ako bolo uvedené, viacero medzinárodne záväzných dokumentov dokazuje, že Spojené štáty historicky uznali nárok Dánska na Grónsko. Tvrdenia prezidenta preto nerešpektujú medzinárodné dohody medzi Spojenými štátmi a Dánskom. Napokon, obranné dohody poskytujú Spojeným štátom rozsiahly priestor na ochranu národnej, grónskej a medzinárodnej bezpečnosti v rámci spolupráce v NATO,“ konštatujú autorky. Štúdia tiež mapuje, ako sa k celej otázke doteraz vyjadrovali dánski a grónski politici. Vedci analyzovali príspevky grónskych a dánskych ministrov na sociálnych médiách. Obe strany situáciu vykresľujú ako hrozbu, avšak z rôznych uhlov pohľadu. „Dánski lídri hovorili o ohrození kráľovstva a medzinárodných noriem, kým grónski lídri sa zamerali na obavy z vnútorného rozdelenia,“ vysvetľuje Mette Marie Stæhr Harderová. Tón na sociálnych médiách bol dramatický. „Nie sme na predaj,“ napísal minulú zimu bývalý grónsky premiér Múte B. Egede, zatiaľ čo premiérka Dánska Mette Frederiksenová hovorila o „novej nebezpečnej ére“. Podobný názor má aj obyvateľstvo. Prieskum verejnej mienky totiž ukázal, že 85 percent Grónčanov odmieta akúkoľvek myšlienku stať sa súčasťou Spojených štátov. Dalo by sa predpokladať, že Grónsko využije krízu na posilnenie svojho postavenia v rámci zahraničnej politiky. Štúdia však ukazuje opak. „Napriek tomu, že Grónsko v minulosti postupne rozširovalo svoje právomoci, nevidíme žiadne náznaky, že by sa počas krízy pokúšalo posilniť svoju zahraničnopolitickú moc,“ uviedla Mette Marie Stæhr Harderová. Ďalej vysvetlila: „Naopak, Grónsko sa očividne vzdialilo od svojho deklarovaného princípu nič o nás bez nás, teda že by sa o krajine nemalo rozhodovať bez jeho účasti.“ Odkazuje tak na skutočnosť, že grónski lídri umožnili Dánsku prevziať iniciatívu v medzinárodných rokovaniach na začiatku roka 2025. „Keď dánska premiérka verejne zdôrazňuje, že o budúcnosti Grónska sa bude rozhodovať v Nuuku, vysiela tým silný signál rešpektu. Toto mohlo vytvoriť dobrú vôľu a znížiť tlak na väčší vplyv,“ uzatvára Mette Marie Stæhr Harderová. Zdroj: TS University of Copenhagen, Constitutional Studies 23. decembra 2025 | VEDA NA DOSAH 24. novembra 2025 | VEDA NA DOSAH 2. júla 2025 | Zuzana Šulák Hergovitsová