Grónsko vždy dalo Amerike, čo chcela. USA tam stratili jadrové bomby

Dáni a Grónčania išli do jamy levovej – teda k Donaldovi Trumpovi. Americký prezident sa chváli, že vraj zastavil osem vojen, no zároveň rozdúchava konflikty so spojencami. Grónsko, ktoré patrí Dánsku, chce ovládnuť po dobrom alebo po zlom. Na stole je vraj možnosť kúpy najväčšieho ostrova na svete, ale Trump opakovane nevylúčil ani použitie sily. Delegácia z Kodane a z Nuuku (hlavné mesto Grónska) sa usiluje presvedčiť Biely dom, že to nie je dobrý nápad. Grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová a jej dánsky kolega Lars Løkke Rasmussen sa dnes stretnú s americkým viceprezidentom JD Vanceom a so šéfom diplomacie USA Marcom Rubiom. „Veľmi ma to znepokojuje, pretože vidíme Trumpove činy – a to je problém,“ reagoval pre Pravdu profesor Robert Huebert, expert na bezpečnosť a stratégiu z Univerzity v Calgary. „Môžeme sa vrátiť do roku 1938 a k histórii Československa. Autoritatívni vodcovia neraz hovoria, čo urobia. Adolf Hitler a Benito Mussolini žiadali Sudety a otvorene rozprávali o tom, že si chcú odtrhnúť časti Československa. Neville Chamberlain a Édouard Daladier si to vypočuli a dopadlo to, ako vieme, na váš región. Podľa mňa, keď Trump hovorí, že chce byť dominantným aktérom na západnej pologuli, myslí to čoraz vážnejšie. Boli sme toho svedkami aj vo Venezuele,“ pripomenul Huebert. Podľa odborníka takéto kroky prezidenta oceňujú jeho stúpenci. „Trump koná rozhodne a jeho podporovateľom sa to páči. Podobne ako keď ľudia hovorili o Mussolinim, že zariadil, aby vlaky chodili načas. Teraz teda vidíme, ako sa Trump usiluje zmocniť Venezuely. Pripomeňme si, že Američania takéto veci robili aj v minulosti. Napríklad George Bush starší dal v Paname zadržať Manuela Noriegu a na príkaz Baracka Obamu bol zlikvidovaný Usáma bin Ládin. Čiže na jednej strane nie je takýto prístup USA nič nové. No ak k tomu pridáme Trumpovu snahu kontrolovať západnú hemisféru, vzniká problém pre samotné NATO a, samozrejme, aj pre nás v Kanade,“ vysvetlil Huebert. Existuje niečo, čo by mohlo Trumpa presvedčiť, aby na Grónsko zabudol? Európske krajiny diskutujú o plánoch na posilnenie vojenskej prítomnosti v regióne. Mal by to byť signál americkému prezidentovi, že bezpečnosť Arktídy berú vážne, keďže šéf Bieleho domu sa sťažuje, že ju Dánsko a ďalší spojenci údajne zanedbávajú. Huebert tvrdí, že v oblasti posilňovania obrany sa vždy dá urobiť viac, no Američania nemajú veľa dôvodov na sťažnosti. „Vnímam to tak, že Európania sa snažia nejakým spôsobom reagovať na veľmi neracionálne požiadavky zo strany Spojených štátov. A deje sa to preto, lebo Trump ako čoraz autoritatívnejší líder verí, že každý jeho nápad musí byť geniálny. Tak prečo by si nemohol privlastniť Grónsko?“ povedal kanadský odborník. Podľa Hueberta Dáni a Grónčania naďalej úzko spolupracujú s USA. „Kodaň vymieňa stíhačky F-16 za F-35, čo bolo vedomé rozhodnutie aj vzhľadom na bezpečnosť Grónska. A práve preto sú Trumpove vyjadrenia absurdné. Grónsko vždy dalo Američanom presne to, čo chceli. Na konci studenej vojny USA na ostrove zatvorili niekoľko svojich základní. Ako som povedal, pokiaľ viem, Grónsko nikdy nekládlo odpor plánom Spojených štátov. Američania si tam ponechali leteckú základňu Thule, ktorú roku 2023 premenovali na Pituffik, a pôsobia tam vesmírne sily. Zväčšili pristávaciu dráhu, kapacity hangárov a základňu napojili na svoje sledovacie systémy vrátane detekcie medzikontinentálnych balistických rakiet,“ ozrejmil expert. To, že Kodaň a Nuuk vždy vychádzali Washingtonu v ústrety, ilustroval Huebert na historickom príklade. „Roku 1968 sme sa dozvedeli, že Američania skladovali v Grónsku jadrové zbrane, pretože jeden z ich bombardérov B-52 havaroval a stratil atómové bomby. V ktorej inej krajine by sa mohlo stať niečo také a reakcia by bola len v duchu, že nehody sa stávajú? Američania oslabia vlastnú bezpečnosť, ak budú pokračovať v agresívnych krokoch proti Grónsku a Dánsku, prípadne aj proti Kanade,“ zdôraznil bezpečnostný analytik. Expert sa dokonca obáva, že Nuuk by sa mohol začať obzerať po iných spojencoch, ak bude vnímať Washington ako nepriateľa. Grónsko trvá na tom, aby jeho bezpečnosť malo na starosti NATO. Čo sa však stane, ak Trumpove kroky povedú k oslabeniu Severoatlantickej aliancie? „Ak by ste sa dnes spýtali Grónčanov, koho považujú za nepriateľa, jednoznačne by to boli Rusi, po ktorých by nasledovali Číňania. Čo by sa však stalo, keby USA použili proti ich krajine silu? Grónsko by si začalo hľadať priateľov inde, čo je ľudská prirodzenosť. Trump svojou rétorikou zvyšuje riziko zničenia Severoatlantickej aliancie aj vzťahov s Dánskom. Keby som bol čínskym alebo ruským lídrom, len by som čakal na svoju príležitosť. Nechal by som Trumpa, nech robí svoje veci, a potom by som sa pustil do akcie,“ varoval Huebert. Samozrejme, bolo by veľmi paradoxné, keby tlak Bieleho domu na Nuuk a Kodaň viedol k posilneniu pozícií Moskvy a Pekingu. Trump totiž tvrdí, že USA potrebujú Grónsko práve preto, aby sa nedostalo pod vplyv Ruska a Číny. Toto zopakoval aj včera. „Spojené štáty potrebujú Grónsko pre účely národnej bezpečnosti. Je životne dôležité pre Zlatú kupolu (systém protivzdušnej obrany), ktorú budujeme,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social s tým, že Grónsko v amerických rukách vraj posilní aj NATO. © Autorské práva vyhradené