Zomrel významný režisér Rudolf Urc (†88)! Výrazne ovplyvnil našu kinematografiu

14. 1. 2026, 10:51 (aktualizované: 14. 1. 2026, 11:12) Slovenský režisér, dramaturg, filmový publicista a zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu Rudolf Urc zomrel v noci vo veku 88 rokov. Režisér, dramaturg, filmový publicista a pedagóg Rudolf Urc sa narodil 12. júna 1937 vo Zvolene. Pod vedením Milana Kunderu, A. F. Šulca, A. M. Brousila a ďalších osobností českej novej vlny študoval na pražskej FAMU dramaturgiu. V Bratislave Rudolf Urc pôsobil v 60. rokoch ako vedúci dramaturg spravodajského filmu a Štúdia krátky filmov, kde formoval vývoj slovenského dokumentárneho filmu. Uprednostňoval autentickosť a odhaľovanie pravdy. Debutoval ešte počas štúdia v roku 1959 filmom Človek z Málinca v dokumente o vojnovom veteránovi bez nôh. Tento film zaradili do reprezentatívneho diela UNESCO. Legenda animovaného filmu Rudolf Urc získal aj Cenu za celoživotný prínos v rámci oceňovania Ihric 2025. Vo veku 88 rokov zomrel významný režisér Rudolf Urc. STVR so zármutkom prijala správu, že včera v noci vo veku 88 rokov zomrel významný režisér Rudolf Urc, jeden z čelných predstaviteľov slovenskej kinematografie, zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu. Jeho výraznú osobnosť si pripomenieme v stredu 14. januára o 20.00 h na Dvojke v relácii Anjeli strážni.   Urcovým debutom ešte zo študentských čias bol dokumentárny portrét Človek z Málinca (1959), príbeh vojnového veterána bez nôh. Tento film bol zaradený medzi reprezentatívne diela UNESCO. V roku 1967 sa Urc stal hlavný dramaturgom Štúdia krátkych filmov. Skúmal Slovenské národné povstanie. Vo filme Slovenský slobodný vysielač (1964) podáva so Sýkorom objektivizujúci obraz jeho účastníkov. Generáli (1969) sa zaoberali osobnosťami veliteľov povstaleckej armády Goliana a Vesta. Príbeh jednej misie (1967, spoluautor Dušan Kulíšek) hovorí o zákulisí vyhlásenia SNP. Ako dramaturg a spoluautor bol podpísaný pod diela Čas, ktorý žijeme (1968), Leopoldovská pevnosť (1968), Obec plná vzdoru (1969). Medzi jeho stratené filmy patria Čas, ktorý sme žili (1969) a Osudné dni (1969). Jeho filmy získavali ocenenia na festivaloch v Lipsku, Oberhausene a Karlových Varoch. Hlavný prúd jeho tvorby zobrazoval zlomové dejinné udalosti a zachytával významné osobnosti našej histórie. Pre svoj nekompromisný občiansky postoj a podiel na 16 filmoch súvisiacich s okupáciou bol v roku 1971 presunutý do animovaného filmu a séria jeho dokumentov išla do trezoru. Meno Rudolfa Urca je spojené so všetkými kľúčovými osobnosťami slovenskej animovanej tvorby, on sám bol však režisérom mnohých úspešných animovaných filmov, napríklad Oráč a Obri (1975), Minútky na vrátnici (1978), Prvá trieda (1984), animovaných seriálov Dada a Dodo (1988), Rozprávky z nočnej košieľky (1990), i spolurežisérom seriálu Bratislavské rozprávky (1995). Je spojený s celým vývojom animovanej tvorby večerníčkov. Rudolf Urc je aj neúnavný publicista, autor monografií, portrétov osobností, kritických analýz, článkov, učebných textov Kapitoly z dejín svetového animovaného filmu a autorom prvej knižky svojho druhu u nás Animovaný film (1980). Ďalej napísal knihu Traja veteráni za kamerou (1988) venovanú Kubalovi, Kubenkovi a Kudelkovi. Viktorovi Kubalovi venoval aj ďalšie svoje dielo, Viktor Kubal - filmár, výtvarník, humorista. Spoločne s M. Veselým napísali v roku 1994 publikáciu Slovenský animovaný film. Pre VŠMU napísal skriptá Dejiny animovaného filmu I (1995, spoluautor Marie Benešová) a Dejiny animovaného filmu II (1999). Založil tradíciu festivalu Bienále animácie Bratislava. Stál pri zrode Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave v roku 1993 a stal sa prvým vedúcim katedry animovanej tvorby, bol ním do roku 2005. Bol členom organizačného štábu 1. ročníka festivalu Art film v Trenčianskych Tepliciach. Od roku 2000 pôsobil ako pedagóg na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Odjakživa ju bavil svet šoubiznisu, pikošky z domácej scény, ale aj zo zahraničia. A tak sa tomu napokon už dlhé roky venuje aj profesne.