Napätie sa stupňuje. Irán hovorí o zámienke Američanov na vojenskú intervenciu, pri protestoch zomrelo vyše 2570 ľudí

Irán obvinil Spojené štáty zo snahy vytvoriť zámienku na vojenskú intervenciu, podnecovania politickej destabilizácie a ohrozovania suverenity islamskej republiky. Reagoval tak na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o možných ráznych krokoch Washingtonu v súvislosti s iránskymi zásahmi proti demonštrantom a ich prípadnými popravami. „Predstavy a politika USA voči Iránu sú zakorenené v zmene režimu, pričom sankcie, hrozby, umelo vyvolané nepokoje a chaos slúžia ako modus operandi na vytvorenie zámienky pre vojenskú intervenciu,“ uviedla iránska misia pri Organizácii Spojených národov (OSN) v príspevku na sociálnej sieti X. Iránsky veľvyslanec pri OSN podľa denníka The Guardian zároveň zaslal list generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi, v ktorom ostro kritizuje Spojené štáty a Izrael. „Spojené štáty a izraelský režim nesú priamu a nepopierateľnú právnu zodpovednosť za stratu životov nevinných civilistov, najmä medzi mladými ľuďmi,“ napísal. Podľa diplomata by mala OSN a jej členské štáty prinútiť obe krajiny, aby upustili od „destabilizačnej politiky“ voči Teheránu. „Vonkajšie zasahovanie“ do iránskych vnútorných záležitostí medzitým odsúdilo aj Rusko. Moskva varovala, že ak by sa zopakovali minuloročné americké útoky na Irán, malo by to „katastrofálne následky“ pre Blízky východ a medzinárodnú bezpečnosť. Najväčšie demonštrácie v Iráne od prelomu rokov 2022 a 2023 sa začali 28. decembra protestom obchodníkov v Teheráne proti rastúcim cenám a prudkému oslabeniu iránskeho rialu. Následne prerástli do rozsiahlych protivládnych protestov po celej krajine, ktoré si podľa aktivistov vyžiadali už najmenej 2000 obetí. Iránska prokuratúra v utorok avizovala, že proti niektorým zadržaným protestujúcim vznesie obvinenia, za ktoré hrozí trest smrti. Americké ministerstvo zahraničných vecí v ten istý deň vyzvalo svojich občanov v Iráne, aby krajinu okamžite opustili. Odporučilo im odísť po súši do Arménska alebo Turecka. Úrady ich tiež vyzvali, aby „mali plán na odchod, ktorý sa nespolieha na pomoc americkej vlády“. Rozsiahle protivládne protesty v Iráne si vyžiadali 2571 mŕtvych, z toho bolo 2 403 protestujúcich, 147 obetí spojených s režimom a 12 mŕtvych detí a deväť civilistov, ktorí sa na demonštrácií nezúčastnili. Podľa agentúry AP to uviedla iránska ľudskoprávna organizácia Human Rights Activists News Agency (HRANA) sídliaca v Spojených štátoch, podľa ktorej bolo tiež zadržaných viac ako 18 100 ľudí. Organizácia pôvodne uvádzala 2003 mŕtvych a 16 784 zadržaných. Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová v utorkovom liste adresovanom šéfke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej vyzvala na zavedenie najprísnejších možných sankcií Európskej únie voči Iránu. Medzi jej navrhovanými opatreniami je aj zaradenie islamských revolučných gárd (IRGC) na zoznam teroristických organizácií. Metsolová navrhla rozšíriť zoznam sankcionovaných osôb o ďalších predstaviteľov iránskeho režimu zodpovedných za „represie a porušovanie ľudských práv“. V liste, ktorý portál získal, tiež žiada sprísnenie kontroly vývozu technológií, ktoré by mohli byť využívané na sledovanie a potláčanie protestov. „Domnievam sa, že je nevyhnutné, aby Európska únia preukázala premyslenú a jednotnú inštitucionálnu reakciu,“ napísala Metsolová. EP však nemá formálnu právomoc zavádzať sankcie, keďže tie musí navrhnúť EK a jednomyseľne schváliť všetkých 27 členských štátov v Rade EÚ. Europarlament už roky vyzýva na zaradenie IRGC medzi teroristické organizácie, EK ani Rada EÚ k tomuto kroku zatiaľ nepristúpili. Na budúci týždeň by mal EP na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu opätovne vyzvať na nové sankcie, čím zvýši tlak na ostatné inštitúcie Únie. Predsedníčka EP zároveň navrhla, aby sa EÚ zapojila do rokovaní s telekomunikačnými spoločnosťami o obnovení prístupu Iráncov k internetu. Zvážiť by sa podľa nej mali aj obchodné sankcie „s cieľom maximalizovať tlak na režim“. Ako pripomína Euractiv.com, v pondelok Metsolová zakázala iránskym diplomatom vstup do všetkých priestorov EP. Ursula von der Leyenová v utorok odsúdila podľa jej slov neprimerané použitie sily a pokračujúce obmedzovanie slobôd v Iráne. Rastúci počet obetí prebiehajúcich protivládnych protestov označila na sociálnej sieti X za desivý a uviedla, že v úzkej spolupráci s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú politiku Kajou Kallasovou navrhne nové sankcie. Ani von der Leyenová, ani Kallasová zatiaľ neuviedli, čo konkrétne by malo byť súčasťou pripravovaného balíka sankcií. Zhodujú sa však, že opatrenia sa zamerajú na osoby zodpovedné za násilné potláčanie protestov. Najbližšie zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci, na ktorom by ministri členských štátov mohli o sankciách proti Iránu rokovať, je naplánované na 29. januára.